Záhradu premenil na oázu pokoja

V Ľubici, v obci pod Tatrami, majú žirafu a velikánskeho tučniaka. Odnikiaľ ich nepriviezli, zrodili sa na záhrade pod rukami šikovného majstra.

ĽUBICA. Prechádzate sa po ulici v malebnej obci pod Tatrami a naraz zbadáte za plotom žirafu a vedľa nej velikánskeho tučniaka.

Nezbláznili ste sa. To ste iba nazreli do záhrady šikovného domáceho majstra Miroslava Zavackého, ktorý si ju premenil doslova na oázu pokoja.

Má tri odrody hrozna

Nevzali ho za rezbára a tak sa z neho stal elektrikár. Od svojej veľkej záľuby však nikdy neupustil.

Práve naopak, ku svojej zručnosti pridal vedomosti z práce a originalitu, vďaka ktorým výrobky, ktoré vyrába, nenájdete inde, iba v jeho záhrade. Ako on sám hovorí, také niečo sa jednoducho nedá kúpiť za peniaze.

Pán Miroslav však nie je šikovný iba v tomto smere. Bez skleníka sa mu každoročne darí pod Tatrami vypestovať až tri odrody hrozna.

Pivnica, hlasná hudba. Presne to sú podmienky, v ktorých sa Miroslavovi pracuje najlepšie. Do tvorenia nových vecí sa väčšinou púšťa cez zimu, kedy je toho času omnoho viac ako v lete.

Záľubu v záhradkárčení mal už od útleho detstva. V siedmej triede na základnej škole sa k tomu pridala aj túžba vytvárať.

„Už v siedmej triede som vyrobil originálne súpravy váz. To bola jednoduchá robota, ale keď sa na to niekto pozrel, vyzeralo to super. Tri fľaše od uhoriek a navrchu plechovka z džúsu, boli dokopy poletované, aby držali spolu a navrchu modelárska sadra. Vyrobil som tak popolníky, vázy, menšie i velikánske, a všetko som to hneď porozdával,“ hovorí usmievavý Miroslav.

Ako sám povedal, s darčekmi si odvtedy problémy nikdy nerobil. Ešte dnes ho vie prekvapiť, kde všade svoje prvotné vázy vidí.

„Už ani neviem, kde všade sa vyskytnú. Aj minule som prišiel ku kamarátovi na návštevu, vojdem dnu, pozerám a hovorím mu: to aj ty máš tú vázu?“ – smeje sa Miroslav.