Ľudí strihajú von z áut, evakuujú z horiacich miestností. Pri víchriciach a záplavách opúšťajú svoje manželky a deti a nasadzujú vlastné životy, aby pomohli žiť iným.
POPRAD. Keď bol malým chlapcom, chcel byť námorníkom. Vyštudoval chémiu. Po vojne ho osud priviedol do požiarnej zbrojnice.
Marián Lopúch už 21 rokov pracuje ako hasič. Kolegovia sú jeho druhou rodinou, na ktorú nedá dopustiť.
Porozprával nám o zážitkoch, z ktorých mrazí.
Po návrate z vojenčiny sa Marián prechádzal často okolo požiarnej zbrojnice. Hľadal si zamestnanie a rozhodol sa, že skúsi šťastie práve tam. Ako sám hovorí, svoje rozhodnutie ani dnes neľutuje.
Keď prišiel medzi hasičov, musel si odbiť aj svoju nováčikovskú daň, na ktorú sa nedá zabudnúť.
„Môj prvý výjazd bol požiar skládky odpadu, kde sme vyrazili s cisternou. Keď sme prišli na miesto, tak nastala klasická činnosť, čiže rozvíjanie hadíc a hasenie požiaru. A keďže to bol môj prvý výjazd, bol aj krstom, čo som sa dozvedel až neskôr od svojho veliteľa. Nechali ma vtedy samého zápasiť s veľkou hadicou, s úsmevom na tvári mi pridávali a uberali plyn a sledovali ako zápasím s veľkou anakondou. Prišiel som po tom celý mokrý a samozrejme špinavý a zablatený, keďže som s ňou zápasil aj na zemi,“ spomína si s úsmevom Marián.
Hasiči sú jedna veľká rodina
Mariánovi práca hasiča absolútne sedí.
„Som človek, ktorý nerád vylihuje na piesku alebo sedí v kresle pred televízorom. Rád robím vždy nejakú činnosť a rád sa posúvam dopredu. A tá 'hasičina' je o tom. Je tu nejaká dynamika a akčnosť, tento štýl mi naozaj veľmi vyhovuje. A druhá stránka veci je to, že je tu úžasná partia ľudí, je tu zázemie, radová príslušnosť k hasičom. Naozaj je to podľa sloganu hasiči sú ako jedna rodina,“ hovorí Marián.
S kolegami prežíva nielen chvíle v práci, ale aj mimo nej, navzájom sa poznajú aj ich manželky. Vzťahy v práci hasičov musia byť jednoducho tip-top. Ako on sám hovorí, medzi nimi musí byť stopercentná dôvera.
On ťahá hadice za kolegov a kolegovia za neho.
„Neviem si predstaviť, že by sme sa s kolegami nerozprávali, ako by to bolo potom na výjazde? To mu nepodám pomocnú ruku? To neprichádza do úvahy. Medzi chlapmi je to jednoduché, všetko si povieme 'na papuľu' a na druhý deň si podáme ruky a ideme ďalej. Nemôže tu existovať pokrytectvo. Tu na to nie je miesto,“ hovorí Marián.
Hasič so sebou vláči daň
Zažil množstvo výjazdov, nespočetne veľa nehôd, požiarov, zosuvov. Panika, krik, slzy. Každý jeden výjazd je pre nich stretnutím s ľudským nešťastím. Každý z nich je však podľa Mariána odlišný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
