Pre niekoho iba pojem či prázdne slovo, pre niekoho zas túžba fungovať plnohodnotnejšie. Moderne až civilizačne vyznieva v súčasnosti pojem slova bezbariérovosť.
Keď som pred vyše troma rokmi začal prvýkrát skutočne tlačiť kočiar s mojím potomkom, zmenilo mi to pohľad.
Zrazu mi prekážal obrubník, schodiská či bezohľadní šoféri áut. Čudoval som sa im, ako mi to len môžu nedávať prednosť. Nie som naivný, nedali by mi ju, ani keby som bol mamičkou.
Ako takí šoféri možno vnímame život vozičkára aj bežne. Rozumiem, ťažko si predstaviť, čo všetko musí človek odkázaný na pomoc druhých zvládať.
Hendikepovaným aj mamičkám s kočíkmi komplikujú pohyb prekážkyČítajte
Ak však naozaj nerozumiem, tak sa aspoň zastavím a popremýšľam. Chcel a vedel by som zvládať prekážky, ktorých majú hendikepovaní už aj tak dosť? Úprimne si povieme – to sotva, ale život by nás naučil.
Tak či onak, skúsme byť pre tých – vozičkárov, rodičov s kočiarmi, starších či chorých aspoň trochu nápomocní.
Nebojme sa podať im ruku, ozvať sa za nich úradom, ukázať, že sme tu aj pre nich. Život urobíme krajším nielen im, ale iste aj sebe.
Bezbariérovosť nie je len téma na zdvorilostnú osvetu. Je potrebná a mala by sa týkať nás všetkých.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
