V karatistickom ŠKM-KK v Starej Ľubovni v poslednom čase vyrástlo už nemálo vynikajúcich talentov, ktoré sú pod vedením skúseného trénera Františka Vorobeľa veľký príklad nielen pre samotný šport v tomto podtatranskom meste, ale aj pre ďalších záujemcov o karate.
STARÁ ĽUBOVŇA. Jeden z nich je aj 10-ročný Samuel Hrobák, pre ktorého je práve tento netradičný šport hlavný záujmový koníček a srdcová záležitosť. V pomerne rýchlom slede sa mu na karatistickej scéne darí nadobúdať dostatok cenných poznatkov a dosahovať skvelé výsledky ziskom cenných triumfov. Práve to bol jeden z dôvodov na to, aby sme sa mladého karatistu v nasledujúcom dialógu opýtali nielen na jeho doterajšie účinkovanie v klube, ale aj na osobné túžby do nastávajúceho obdobia v tomto športe.
Čo pre teba karate znamená a s akými predsavzatiami si sa do tohto športu rozhodol ísť?
„Karate je môj najobľúbenejší šport, ktorému som sa rozhodol venovať už od 8 rokov. Predtým, než som sa priklonil k tomuto športu, som najprv váhal medzi futbalom a ním, ale vzhľadom k tomu, že sa mi zdal atraktívnejší, som ostal nakoniec u neho. Teší ma pravidelne trénovať a chodievať s kamarátmi na rôzne súťaže, na ktorých zvyknem prežívať veľkú radosť zo zisku medailí a pohárov. Na tréningoch mu venujem mnoho pozornosti, pričom na rozdiel od niektorých iných kamarátov, ktorí sa mu až tak nevenujú, ja sa snažím stále iba cvičiť. Odkedy som pri karate, môžem povedať, že práve tento šport ma veľmi baví a ostanem pri ňom aj do budúcna.“
Ako prežívaš svoje súboje na karatistických podujatiach, na ceste za dosiahnutím úspechov a čo ti tie osobne prinášajú?
„Ani jeden zo súbojov nebol pre mňa doposiaľ ľahký a každý pre mňa niečo znamená. V každom z nich sa v prvom rade musím pred súperom dostatočne kryť a zároveň aj správne rozmýšľať. Samozrejme, nikdy nie je jednoduché zvíťaziť, a preto, aby som to vôbec dokázal, musím doma pravidelne trénovať najmä na kondíciu. Môj zápas trvá momentálne minútu a pol, čo ma núti k tomu, aby som bol naňho vždy čo najlepšie pripravený. Nesmiem však zabúdať ani na to, že ak pôjdem postupne do vyššej vekovej kategórie, moje zápasy budú čoraz dlhšie a dlhšie, čo znamená, že kondične budem musieť byť omnoho viac pripravený. Všetky úspechy, ktoré sa mi doposiaľ podarilo získať, pre mňa znamenali veľa a priniesli mi mnoho pozitívneho do mojej kariéry. Musím ale najprv začínať od nižších súťaží, ako je napr. aj Tatranská únia, kde, ak sa mi podarí postúpiť a získať nejaký výborný úspech, moja cesta na väčšie slovenské a medzinárodné súťaže môže byť tým pádom ľahšia.“
Kedy si pocítil na karatistických podujatiach najviac radosti a šťastných chvíľ?
„Azda najväčšiu radosť som prežíval na majstrovstvách Slovenska, kde som medzi množstvom súťažiacich karatistov obhájil 3. miesto a na medzinárodnej súťaži v Poľsku, kde som skončil štvrtý. Majstrovstvá Slovenska a zisk môjho prvého pohára bol pre mňa zároveň aj výborný odrazový mostík do nastávajúcich pretekov, ktoré boli predo mnou. Presadiť sa v silnej konkurencii svojich rovesníkov ale nikdy nie je ľahké a vždy ma to stojí mnoho fyzických a psychických síl. Keďže niektorých súperov dosť dobre poznám už aj po mene, idú zo mňa rôzne obavy, či sa mi podarí nasledujúci súboj vôbec zvládnuť. Na to, aby som predsa len skončil v zápasoch ako víťaz, stále vidím pred sebou obhajobu medaily alebo zisk pohára a ako som sa doposiaľ presvedčil, zatiaľ mi práve tieto vízie pomáhajú asi najviac.“
V týchto chvíľach máš pred sebou ešte dozaista bohatú karatistickú kariéru. Čo by si v nej chcel najviac dosiahnuť?
„Nepochybne najväčšia moja túžba je dostať sa v nastávajúcom období na ešte vyššie súťaže a obhájiť na nich čím najviac cenných triumfov. Hlavný dôraz budem klásť aj na nastávajúce majstrovstvá Slovenska, kde by som sa chcel umiestniť opäť čo najlepšie. Minulý rok som taktiež súťažil aj na Rapid Cupe v Bratislave, kam by som chcel ísť aj tohto roku, no kvôli školskému výletu sa tentoraz, žiaľ, na ňom nebudem môcť zúčastniť. Taktiež by ma potešilo presadiť sa niekde aj na medzinárodnej scéne a zdolať nejakého poľského alebo iného zahraničného rovesníka v karate, čo je pre mňa taktiež veľká výzva. V mojej kariére je taktiež jeden z veľkých cieľov prebojovať sa v starších rokoch napr. na majstrovstvá Európy, kde by som mal jedinečnú možnosť preukázať svoje umenie medzi najväčšou karatistickou konkurenciou. Vzhľadom na môj mladý vek pravdepodobne u tohto športu už zostanem, pričom ďalšia motivácia pre mňa je aj fakt, že sa mu začala venovať aj moja mladšia sestra, ktorá so mnou chodí už aj na tréningy.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
