Pre bohaté lesy bolo v Kojšove kedysi až šesť píl

Hlavným zamestnaním obyvateľov okrem chovu oviec bolo drevorubačstvo a tesárstvo, neskôr baníctvo.

KOJŠOV. Názov obce Kojšov (okr. Gelnica) vznikol pravdepodobne podľa krstného mena lokátora obce Kojislava, ktorý osídlil neobývané územie.

Obec vznikla zrejme koncom 13. storočia na území Jekelfalussyovcov. Historické pramene ju prvýkrát spomínajú v roku 1368.

Stredovek zachytáva názov obce v troch podobách: Koys, pomaďarčene Koysfalva a zachytenú nemeckou grafikou ako Kojschov.

"Naša obec je od nepamäti gréckokatolíckou obcou, aj keď v určitom čase v 16. - 17. storočí, keď prevládali panovníci, ktorí boli rímskokatolíckeho náboženstva, bola rímskokatolícka," uviedol Kojšovčan Andrej Petrov, bývalý pedagóg, v súčasnosti dôchodca, ktorý sa zaoberá históriou obce a pripravuje o nej monografiu.

Kedysi tu bolo až šesť píl

Hlavným zamestnaním obyvateľov okrem chovu oviec bolo drevorubačstvo a tesárstvo, neskôr baníctvo.

Symboly zamestnania sú vyjadrené aj v erbe obce. Atribútmi sú píla, brvno a okrídlená hlava anjela symbolizujúceho ochranu pred zlom a nešťastím.

Obec v 15. a 16. storočí výrazne poznačil vplyv valašskej kolonizácie, podľa Petrova kolonisti tak obci vtlačili nový národopisný ráz.

Odrazil sa vo zvykoch, náboženstve, ale aj v reči.

Bohaté lesy okolo Kojšova predurčovali, aby sa obyvatelia zaoberali hlavne drevom.

"V určitých historických záznamoch je, že v Kojšove bolo až šesť píl v 16. - 17. storočí. Prevažná časť ľudí bola zamestnaná v lesoch a okolo dobytka, ženy vyrábali plátno, vyšívali," opísal Petrov.

Kojšovčania sa venovali aj páleniu uhlia v milieroch pre železné hámre. Od 16. storočia sa totiž Kojšov počítal medzi banícke obce, v okolí sa ťažili železo, meď a striebro, v menšom množstve aj zlato.

Neodmysliteľnou súčasťou histórie obce je folklór. "Bol tu bohatý folklór, veľmi pekné kroje obdivované v širokom okolí, ako aj piesne," zdôraznil Petrov.

Ikonostas potrebuje rekonštrukciu

Z pamätihodností je zaujímavý gréckokatolícky Chrám sv. Petra a Pavla z roku 1809, v ktorom sa nachádza drevený polychrómovaný ikonostas neorokokového štýlu.

Namaľoval ho vtedajší eparchiálny maliar Jozef Zmij-Miklošik z neďalekej obce Slovinky.

"V súčasnosti je celý ikonostas zredukovaný len na dva rady, pôvodný bol vysoký až po strop chrámu. Veríme, že sa nám podarí získať financie na rekonštrukciu ikonostasu a jeho celkovú obnovu," povedal zástupca starostu obce Lukáš Mackovjak

. Ako dodal, ikonostas je zaujímavý tým, že od jeho autora sa zachovali len dva ikonostasy - v Kojšove a v Maďarsku.

Jeden zo zvonov sv. Peter pochádza z 18. storočia a patrí medzi najstaršie funkčné zvony na Spiši.