KEŽMAROK/VYSOKÉ TATRY. Tatranci si tento rok pripomínajú prvý známy výlet do Tatier a tiež prvý horolezecký výstup v histórii Tatier.
Kým s prvou udalosťou sa spája majiteľka kežmarského hradu Beata Laska, s druhou Dávid Frölich, rodák z obce Ľubica (okres Kežmarok).
„Ako študent sa v roku 1615 vybral spolu s dvoma spolužiakmi do Tatier. Z opisu jeho namáhavej túry sa dozvedáme, že tu robil rôzne pozorovania zvuku, tlaku i vetra, ale neuviedol, na ktorý štít vlastne vystúpil,“ uviedla spisovateľka a historička Nora Baráthová.
Prvý horolezecký výstup si vo Vysokých Tatrách pripomenú v piatok spomienkovou túrou na Kežmarský štít.
Podujatie spoločne organizujú Oblastná organizácia cestovného ruchu Vysoké Tatry Podhorie, mesto Vysoké Tatry, Spolok horských vodcov Starý Smokovec a spoločnosť Tatry Mountain Resorts.
„Vysoké Tatry a územie Spiša sa od seba nedajú oddeliť. Boli to predovšetkým Spišiaci, ktorí sa odvážili ako prví preniknúť do týchto tajomne i hrozivo vyzerajúcich vrchov,“ vysvetlila Baráthová.
Prvá správa je z roku 999
Prvá písomná správa o Vysokých Tatrách podľa jej slov pochádza z roku 999 a Tatry sa v nej uvádzajú ako Tritri montes.
Uhorská kronika z 12. storočia ich nazýva Montes Turtur.
Medzi prvými, ktorí prenikli do Tatier, boli Kežmarčania.
Prvá písomná správa o návšteve Tatier je z roku 1565.
Majiteľka kežmarského hradu Beata Laska, pôvodom Poľka, sa vtedy vybrala na prvý známy výlet do Tatier, pravdepodobne k Zelenému plesu.
„Pani Laska našla veľké zaľúbenie v tomto kraji a na Turíce roku Pána 1565, sprevádzaná mnohými mešťanmi, odcestovala do hôr,“ citovala z dobovej kežmarskej daňovej knihy Baráthová.
Laska však doplatila na svoju odvahu, ktorá sa vtedy považovala za nemravnosť.
„Po návrate domov ju dal manžel Albert zavrieť do jednej z hradných veží. V skutočnosti sa chcel zbaviť o dvadsať rokov staršej manželky a zmocniť sa jej majetkov,“ dodala historička.
V roku 1596 sa na túru do Tatier vybral aj učiteľ kežmarskej školy Adam Kunisch spolu s rektorom a žiakmi prešovskej školy.
„List prešovského rektora Jána Bocatia sa považuje za najstaršiu báseň venovanú Tatrám od autora žijúceho na území Slovenska. List je písaný v latinských veršoch. Navyše, báseň hovorí o skutočnosti, že Tatry sú už dávno navštevované, hoci do tých čias sa o tom zachovala len jedna písomná zmienka, týkajúca sa pani Laskej,“ uviedla Baráthová.
Kam to vlastne vystúpil?
Podrobný popis prvého horolezeckého výstupu z roku 1615 uverejnil Dávid Frölich už ako európsky cisársko-kráľovský matematik v niekoľkých knihách a kalendároch.
„Frölich však pri svojej pedantnosti zabudol na jedno, a to najhlavnejšie, neuviedol, na ktorý štít vlastne vystúpil. Dodnes sa vedú spory o tom, či išlo o Kežmarský, Lomnický alebo Slavkovský štít,“ vysvetlila Baráthová.
Podľa nej Frölich vystúpil na Kežmarský štít, ktorý bol v 17. storočí doslova v kurze dobových horolezcov.
V júni 1654 naň vystúpil aj ďalší kežmarský študent Daniel Speer, v literatúre známy aj ako Uhorský Simplicissimus.
Tatry začali ožívať najmä v 19. storočí, keď v nich začali vznikať prvé osady.
Z iniciatívy kežmarskej inteligencie vznikol v roku 1873 aj Uhorský Karpatský spolok, ktorý bol prvým turistickým spolkom v Uhorsku a ôsmym svojho druhu na svete.
Jeho členovia sa venovali prírodovednému bádaniu, turistike, ochrane prírody, stavaniu chát, ciest, vydávali ročenky i časopisy a pobočky spolku boli v celej strednej Európe.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
