Cvengot zvončekov, zvuk fujary či drumbľy sa rozlieha celým Kežmarkom. Zo štyroch pódií znie spev domácich i zahraničných folklórnych súborov, zo stánkov počuť kuť kováčov. Kežmarské námestie ovládol 25. ročník festivalu Európskeho ľudového remesla.
KEŽMAROK. Šikovné ruky približne dvesto remeselníkov a takmer tisíc účinkujúcich predvádza v Kežmarku svoje umenie. Tento rok je festival Európskeho ľudového remesla (EĽRO) venovaný jednému z najstarších cechov na Slovensku, nie však najstaršieho v kráľovskom meste, a to súkenníkom.
Cech, ktorému je 25. ročník EĽRA venovaný, bol jedným z najchudobnejších. Remeselník, ktorý chcel do cechu súkenníkov vstúpiť, nesmel byť šľachtického pôvodu. Svoje korene musel mať v Nemecku.
Okrem česania vlny museli súkenníci aj prať súkno. Ak niekto do cechu nepatril, vyrábať mohol, považovaný bol však za úplného fušera.
Aj napriek tomu, že festival je venovaný práve súkenníkom, núdza o šikovné ruky v Kežmarku nebola.
Mladí, nezabudnite na tradície
Kováči, šperkári, garbiari. Všetko, čo kedysi bolo pre našich predkov obživou, prezentujú remeselníci pred očami zvedavcov.
Tí najodvážnejší sa môžu dokonca aj sami do tajov remesla zasvätiť a vyskúšať si niečo vyrobiť.
Množstvo ľudí sa striedalo aj pri stánku dvoch babičiek z Vikartoviec. Najväčším prianím Márie Bukovinovej a Margity Kormošovej, ktoré sa venujú spracovaniu ľanu, je, aby mladí na remeslá nezanevreli.
"Chcela by som našim mladým odkázať, aby sa snažili pokračovať v remeslách, aby mali viac chuti do práce a aby sa jej nebáli," povedala Kormošová.
Ako ďalej uviedla, ak sa niekto chce ľanu venovať, musí dať do toho absolútne všetko. Nie je to vôbec ľahké.
Babičky sa snažia svoje remeslo odovzdávať ďalej. "Pani Bukovinová má vnučku, dievčatko má iba 12 rokov a už vie pracovať na kolovrátku, baví ju to. Môže sa to naučiť naozaj každý. Treba iba chcieť," uviedla Kormošová.
Margita Kormošová. Predvádza spracovanie ľanu.
Minuloročný kráľ remesiel vdychuje sochám život
Každoročne na konci festivalu vyhlasujú aj kráľa remesiel. Minulý rok sa ním stal Cyrik Kocúrek (vľavo), drevorezbár.
Nelenil a prišiel aj tento rok. "Rád takto robím radosť tým, ktorí chodia na EĽRO, chodím sem rok čo rok už 24 rokov," zaspomínal si Kocúrek.
Jeho remeslo je pre neho všetkým. Tentokrát sa rozhodol staviť na rozprávky a pomaličky, priamo na námestí, vyrezáva sochu troch známych postáv Širokého, Dlhého a Bystrozrakého.
Do každého svojho diela sa snaží vdýchnuť život. Hovorí, že pre neho remeslo nie je prácou, ale skôr záľubou.
Sochu začal pripravovať už pred dvomi týždňami. V páľave ju sekal doma na záhrade. A tam aj po EĽRE naspäť poputuje.
"Každý kus, ktorý vyrobím, má skrytú myšlienku. A ja ju odhaľujem. Jasná však bude až vtedy, keď bude socha hotová. Keď idú z dreva dole prvé triesky, tak sa vždy na duši zahrejem a z toho potom príde energia, ale aj ten hrejivý pocit, že tu po mne niečo ostane," prezradil Kocúrek.
Spod Rozsutca prišiel do Kežmarku zvonkár Stanislav Otruba. Bez jeho spevu a zvuku zvoncov by festival už ani nebol festivalom.
"Najprv som začal iba vyrábať zvonce. Raz však za mnou prišiel človek, ktorý ma prosil, či mu neskúsim vyrobiť zvonkohru. Začalo sa to všetko jednoduchým zvoncom a dnes na nich dokonca už aj hrám. Nie som síce profesionálny umelec, takže hrám také iba svoje pesničky, ale to sa mi páči asi najviac," povedal.
Zrejme najmladšími remeselníkmi tohtoročného EĽRA boli dva malí, iba osemroční chlapci, ktorí kuli zo železa zaujímavé výtvory.
Najmladší remeselníci. Malí kováči majú iba osem rokov.
Návštevníci sa nevedia vynadívať
Do Kežmarku aj tento rok zamierilo množstvo ľudí. Festival si nenechali ujsť ani Poliaci, Česi, Rusi, či turisti zo vzdialenejších slovenských miest.
"Je tu priam čarovná atmosféra, obdivujem šikovnosť ľudí. Nedokážem si ani predstaviť, že by som sa niečím podobným mala živiť. Umrela by som od hladu," smeje sa Lucia Štancelová, ktorá na festival prišla so svojou rodinkou z Martina.
Podľa Miroslava Reznického by sa EĽRO malo konať vo viacerých slovenských mestách.
"Je to pripomínanie tradícií, moje deti sa ma skoro pri každom stánku pýtajú, čo to remeselníci vyrábajú. Nikdy predtým to nevideli."
Zuzana Laurincová prišla na festival z Nitry. "Tie kroje, výrobky, atmosféra, ktorá tu vládne, sú super. Už sme tu od rána od deviatej a myslím, že tak skoro sa domov poberať nebudeme. Klobúk dole, je to naozaj krásne. Najviac ma zaujali tí malí chlapci, ktorí kujú niečo zo železa."
Pod Tatrami sa začal festival remesiel. Pozrite si, ako to tam vyzerá Čítajte Pestrý program je aj na hrade
Hradné nádvorie bolo v sobotu zaplnené do posledného miesta. Módna prehliadka dobových šiat. Rozprávky. Sokoliari a akousi čerešničkou na torte sú Krvavé dejiny z dieľne Ľubického EXteatra.
Tento rok stavili divadelníci skôr na emócie ako na strach.
Dej ich príbehu sa odohráva v nepokojných rokoch proticisárskeho sprisahania. Povstania uhorskej šľachty vyčerpávajú ľudí, mestá aj mestské pokladnice. Naplno ničia krajinu a krivia ľudské charaktery.
Tento rok divadelníci pripravili príbeh troch mešťanov Jakuba Kraya, Šebestiána Topertzera a Martina Lányho, ktorí boli odsúdení a popravení aj napriek tomu, že im bola udelená milosť cisára.
Príbeh zrady, lásky a nenaplnenej túžby na pozadí historických udalostí osemnásteho storočia, inšpirovaný rovnomenným románom Nory Baráthovej, ľudí v čarovnej nočnej atmosfére hradu dojíma.
Krvavé dejiny
Foto k článku: Jana Pisarčíková
Autor: nm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
