Rodina Dovčíkovcov žije basketbalom

Motivujúci činiteľ je vždy tréner, ktorý začínajúcich chlapcov vie pre basketbal získať.

Športová hala v Spišskej Novej Vsi je stánok, ktorý v každej sezóne na každom majstrovskom zápase privíta fanúšikov, čo prídu povzbudiť buď mládežnícke alebo seniorské kolektívne športy. Každý fanúšik nielen basketbalu, volejbalu, florbalu alebo futbalu si všimne na chodbe športovej haly zväčšený obraz, dokumentujúci kolektívnu radosť hráčov, rodičov alebo funkcionárov Basketbalového klubu BK 04 AC LB Spišská Nová Ves.

SP. NOVÁ VES. Na fotografii možno vidieť celé rodiny družstva chlapcov, ktorí pod taktovkou trénera a učiteľa Mareka Dovčíka dosiahli prenikavý úspech v basketbale v rámci Slovenska.

Zväčšená fotografia zastavuje okolo idúcich, motivuje záujemcov o basketbal, často im pripomína ich detské roky života, ale aj ukazuje na dobrú spoluprácu klubu a rodiny pri výchove mladých športovcov.

Motivujúci činiteľ je vždy tréner, ktorý začínajúcich chlapcov vie pre basketbal získať.

Dovčík, to je pojem

Chlapci trénera Dovčíka ešte v minulej sezóne hrali za juniorov. Marek Dovčík je rodák z Levoče, je kvalifikovaný učiteľ telesnej a etickej výchovy a občianskej náuky.

„Od detstva som aktívne športoval, venoval som sa všetkým športom, ktoré sa dali robiť na ulici, najviac basketbalu, kvôli ktorému som išiel trénovať do basketbalového klubu Spišská Nová Ves, kde ma trénovali Orlovský, Jasenčák a Vass. Keďže som si vedel len ťažko predstaviť, že by som nerobil niečo so športom, vyštudoval som telesnú výchovu – občiansku náuku a etickú výchovu na Pedagogickej fakulte v Prešove. Po jej skončení sa stala mojím prvým pracoviskom Stredná banícka škola v Spišskej Novej Vsi, kde som predtým trávil svoje stredoškolské roky. Momentálne pôsobím ako učiteľ na Strednej odbornej škole drevárskej v Spišskej. V školstve pracujem už dvadsať rokov. Od roku 2000 sa venujem trénerskej činnosti v basketbalovom klube BK AC LB Spišská Nová Ves, kde sa venujem mládeži. Moje trénerské úspechy sa viažu k družstvu, s ktorým som štyrikrát dosiahol titul majstrov Slovenska, od kategórie starších mini žiakov až po starších žiakov. Darilo sa nám aj na turnajoch v okolitých krajinách, vyhrali sme v Poľsku, Čechách, ale aj Medzinárodný turnaj MINI EUROPE v Luxembursku. Momentálne trénujem družstvo starších mini žiakov, ročník narodenia 2003, s ktorým sme tohto roku obsadili šieste miesto na M SR,“ povedal úspešný tréner Marek Dovčík.

Trénerka basketbalu

Syn manželov Dovčíkovcov – basketbalista odišiel študovať do Anglicka, doma zostala dcéra, ktorá požiadala rodičov, aby mohla hrať aj ona basketbal.

Keďže jej ocko trénoval chlapcov a dievčenské družstvo v jej veku v Spišskej Novej Vsi nebolo, zostávalo na jej mamičke, aby uspokojila záujem svojej dcéry o basketbal.

Stalo sa. Katarína Dovčíková – učiteľka Základnej školy v Spišskej Novej Vsi na Kožuchovej ulici, s aprobáciou slovenský jazyk a telesná výchova – získala dievčatá z okolitých základných škôl a v spolupráci s ŠKBD Spišská Nová Ves trénuje a súťažne hráva v regionálnej súťaži basketbal s dievčatami.

„Narodila som sa v Revúcej, kde som aj vyrastala. Prešla a vyskúšala som veľa športov. Ako dieťa som sa venovala športom na ulici, aktívne som hrávala hádzanú na celoslovenskej úrovni, no najväčšie úspechy som dosiahla v atletike, ktorej som sa venovala počas štúdia na Športovom gymnáziu v Košiciach. K mojim najväčším úspechom rátam, okrem mnohých víťazstiev v ligových kolách, prvé miesta na Majstrovstvách Slovenska a bývalého Československa v rokoch 1985-1989 v mládežníckych kategóriách. Bola som členka Strediska vrcholového športu v Košiciach a reprezentácie ČSSR. Z aktívneho športu ma vyradilo zranenie ramena. Popri štúdiu telesnej výchovy som si vyskúšala mnoho športov, no a môj manžel, basketbalový tréner, ma priviedol k veľmi peknému kolektívnemu športu – basketbalu," povedala.

"Šport bol neoddeliteľná súčasť môjho života, vyštudovala som aprobáciu telesná výchova – slovenský jazyk na Pedagogickej fakulte v Prešove, po jej skončení učím už takmer 23 rokov. Moje prvé pracovné pôsobisko bolo krátko v Revúcej, po narodení syna som prišla do Spišskej Novej Vsi a odvtedy tu pôsobím. Momentálne pracujem na ZŠ Kožucha ako učiteľka,“ hovorí známa basketbalová trénerka.

„Keďže manžel sa aktívne venoval basketbalu, trénoval, takmer celý voľný čas sme spolu s našimi deťmi trávili v hale, telocvičniach, na turnajoch spolu s ním, takže logicky naše deti začali hrať basketbal. Obidve sa prakticky od plienok potulovali v hale s loptou. Keďže v Spišskej Novej Vsi basketbal pre malé dievčatá nebol a naša dcéra veľmi chcela hrať basketbal, tak som sa začala venovať malým dievčatkám – budúcim basketbalistkám. Začali sme pravidelne trénovať, hrávať zápasy, chodiť na turnaje. Moje trénerské úspechy sa viažu k družstvu mladších žiačok ŠKBD, kde sme dvakrát získali striebro a raz bronz z majstrovstiev Slovenska, vyhrali množstvo turnajov doma i v okolitých krajinách. Basketbal mi začal vypĺňať všetok môj voľný čas. A prečo? Lebo v tom vidím zmysel, basketbal ako kolektívny šport je veľmi pekný, šport všeobecne učí deti vytrvalosti, kolektívnemu poňatiu, náročnosti k sebe samému. Deti získajú skúsenosti, množstvo zážitkov, vidia mnoho nového. Nevydržala by som len tak sedieť doma a nič nerobiť, baví ma vzruch na zápase, na turnaji, učiť deti niečo nové. Je radosť, keď vidíte, ako sa deti zlepšujú od tréningu k tréningu, pretože na nich je ten pokrok najlepšie vidieť. Je to však aj veľmi náročné, pretože sú to hodiny driny, často únavy, musíte deti hľadať, chodiť za nimi, presviedčať ich, aby v basketbale vydržali, je to nekonečné množstvo pohovorov s rodičmi, vybavovačiek a pod. Robím to rada a teším sa spolu s dievčatami z nášho spoločného úspechu. Viem, že sama by som trénovanie robiť nemohla, basketbalovo mi pomáhajú manžel, tréner Dávid Demečko, klub ŠKBD Spišská Nová Ves, no a rodičia detí, ktorí svoje ratolesti takisto vedú k tréningom. Niekedy je to ťažké, lebo pre každého rodiča je jeho dieťa najlepšie, ale myslím si, že rodičia mojich zverenkýň sú obetaví a snažia sa mi pomáhať v každom smere.“

Veľká láska k basketbalu

Treba si vysoko a úctivo vážiť prácu oboch učiteľov, manželov Dovčíkovcov. Celú činnosť s deťmi vykonávajú vo svojom voľnom čase, často nepoznajú oddych cez sobotu a nedeľu. Robia to s láskou k deťom.

Marek Dovčík: „Kladná stránka našich aktivít je to, aby sme dokázali udržať deti čo najdlhšie od lákadiel modernej doby, ako sú počítač, facebook, tablet a vylihovanie pred televízorom. Takto zamestnané dieťa nemá čas na potulovanie sa, drogy, alkohol a cigarety. Šport ho vedie k pravidelnosti, fyzickej aktivite a náročnosti k sebe samému. Pre mňa je radosť vidieť, ako sa deti zlepšujú od tréningu k tréningu. Basketbal je šport, ktorý si vyžaduje inteligenciu, rýchle rozhodovanie, riešenie zložitých situácií, podobne, ako je tomu aj v živote.“

Nielen kladné stránky aktivity sú v športe najhlavnejšie, vyskytujú sa aj záporné stránky, ktoré musí rodina riešiť.

„Záporná stránka aktivít je chronický nedostatok voľného času, niekedy sa doma s manželkou len míňame, letná príprava nám plánuje dovolenku, máme vyplnené víkendy. Častokrát sa k tomu pridá aj riešenie nepredvídateľných udalostí, ktoré pripraví okolie,“ doplnil Marek Dovčík.

Manželia spoločne študovali, sú harmonický manželský pár a toto sa prenáša aj do ich spoločného života.