V popradskej Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie sa vo štvrtok dopoludnia zišli tisícky ľudí, ktorí sa prišli navždy rozlúčiť so štyrmi záchranármi, obeťami piatkového pádu vrtuľníka v Slovenskom raji.
Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
POPRAD. Povedať im posledné zbohom, zaspomínať si a odprevadiť ich na cestu hore. Štvrtkové ráno v meste bolo veľmi smutné.
Všetky záchranné zložky nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska, minister vnútra, poslanci národnej rady, a tí najbližší sa prišli poslednýkrát rozlúčiť s hrdinami, ktorí položili svoj život pri záchrane chlapca v Slovenskom Raji.
Posledný let bol do raja nebeského
Nie je to tak dávno, čo sme lekára Mareka Rigdu, horského záchranára Dušana Leskovjanského, záchranára Martina Svitanu a pilota Ľubomíra Majerčáka zažívali pri výkone ich životného poslania.
Boli skvelí otcovia, manželia, synovia a kamaráti. Vždy keď nad hlavou v Poprade vidia ľudia záchranársky vrtuľník, čakajú, čo sa stalo a dúfajú, že to dobre dopadne.
Pre týchto chlapov bol však let do Slovenského raja zároveň aj letom do raja nebeského.
Príhovory, videá, spomienky. Truhly štyroch hrdinov na pleciach vyniesli ich kolegovia.
Počas toho im nad hlavami krúžil záchranársky vrtuľník a v pozadí sa ozýval nárek blízkych, ktorých nečakaná tragédia zasiahla najviac.
„Takto lietal môj syn,“ nariekala mama jedného zo záchranárov pri lampe.
Ani silní muži, ktorí zažili veľa rôznych tragických zásahov, sa neubránili slzám. Slová sa hľadali iba veľmi ťažko.
„V sekunde sa dozviete niečo také, že tu už nie sú. Je to nepochopiteľné. Jediné, čo môžem povedať za nás všetkých, čo sa po horách pohybujeme je, že chlapci, ak sme vás už my nedokázali zachrániť, tak aspoň vy dávajte pozor na nás,“ povedal Jaroslav Švorc, šéf dobrovoľnej horskej služby.
Dušana bude ťažké nahradiť
Na svojho horského záchranára a náčelníka Slovenského raja si zaspomínal aj Jozef Janiga, šéf horských záchranárov.
Na stotinu sekundy kedy mu volali z operačného strediska, že sa zrútil vrtuľník, nikdy nezabudne.
„Mal som snahu volať Dušanovi Leskovjanskému na mobil, ale nebral už telefón. Nemohol. Následne sa tie správy potvrdili, išiel som hneď s chalanmi zo Smokovca tam, vedeli sme, že sú tam štyria záchranári a dúfali sme, že budú iba zranení,“ povedal so slzami v očiach.
„Človek ako taký sa nahradiť nedá. Vieme tam dať inú osobu, ale už nikdy to nebude tá osoba, ktorá tam bola. Dušan bol veľký priebojník. Chcel zlepšiť bezpečnosť v Slovenskom raji. Ešte teraz mám na stole posledný jeho plán na vybudovanie lavičiek a rebríkov.“
Bola to elita, vzory, esá
Igor Krúpa z Košickej záchranky bol priateľom s Marekom Rigdom už od roku 2009. S úzkosťou v hlase, hrčou v krku a slzami v očiach si na neho zaspomínal.
„Ako kolega, lekár, bol najlepší. Bol to človek, od ktorého sme sa vždy mali čo naučiť. Veľmi hlboko nás to zasiahlo, navždy budeme spomínať a nikdy nezabudneme. Nedokážem opísať slovami čo to bolo, keď som sa dozvedel, že tam boli ľudia, ktorých som poznal. Strašná tragédia. Sú to tí najlepší z najlepších. Chalani robili najťažšie zásahy v Tatrách, bola to elita, vzory, esá, ktoré v nás navždy ostanú,“ povedal.

Kolegovia z ATE lietali nad hlavami vo vrtuľníku
Ako to už býva zvykom na posledný let do neba odprevadili kolegovia z Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby hrdinov aj posledným preletom vrtuľníka.
Pre kolegov bolo veľmi ťažké rozprávať o strate a o pocitoch, ktoré nimi lomcujú. Záchranár a mechanik Tomáš Kurňava bol však schopný povedať nám aspoň zopár viet.
„Je mi to veľmi ľúto, že odišli. Je ťažko popísať, čo človek cíti, keď sa to dozvie. Bolo mi to ľúto, slová sú slová. Hľadal som vysvetlenia, že prečo títo ľudia. Niekedy ale odpovede neprídu.“
Ako Tomáš ďalej uviedol od tejto chvíle sa im bude do vrtuľníka nastupovať o čosi ťažšie. „Pôjdeme na palubu s pocitom, že je nás tu menej, je nás tu málo. Je to živé.“ Viac pre smútok nedokázal hovoriť.
Rozlúčil sa aj minister
S hrdinami sa prišiel rozlúčiť aj podpredseda vlády a minister vnútra Róbert Kaliňák.
Ako sám povedal je ťažké rozlúčiť sa s ľuďmi, ktorým iní vďačia za záchranu života.
„Veľmi ťažko sa hľadajú slová lebo toto boli ľudia, ktorí svoj život zasvätili záchrane iných životov. Celý Poprad by mohol byť zaplnení ľuďmi, ktorí vďačia im za životy a my im nevieme nijako pomôcť, napriek tomu, že všetci, ktorí aj dorazili na miesto a snažili sa, už nemali šancu. Často hovoríme o rôznych náhradách, ale toto sú ľudia, ktorí svojim spôsobom života a svojou láskou k ostatným, tým ako im pomáhali, sú jednoducho nenahraditeľní,“ povedal minister.
Za hukotu sanitiek a sirén všetkých bezpečnostných zložiek previezli telá hrdinov na súkromné pohreby, kde sa s nimi v osobnejšej atmosfére rozlúčia v pokoji ich rodiny a blízki.


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš