Keď bol iba malý chlapec, povedal si, že raz bude cestovateľ. Aj napriek tomu, že si z neho jeho okolie uťahovalo, dnes už všetkým naplno rozpráva svoje nezvyčajné príbehy z ciest.

KEŽMAROK. Jaroslav Šleboda, ktorého celý región pozná pod menom Jadro, je neuveriteľný dobrodruh.

Nielenže rád cestuje, objavuje čaro krajín, ale svoj pobyt v nich dokáže neustále vyhrotiť až do extrému.

Porozprával nám o svojom živote cestovateľa - dobrodruha, ktorého nezastraší ani zvíjajúca sa anakonda.

Narodil sa v Kežmarku a detstvo prežil u starých rodičov v Spišskej Belej. Už v štyroch rokoch sa naučil bicyklovať a ako sa tak premával asi 10 metrov pred domom svojich starkých, rodil sa v jeho hlave krásny sen.

„Sníval som o tom, že raz budem veľký cestovateľ a že pocestujem až do Popradu,“ smeje sa Jadro.

Vtedy, ako sám hovorí, ešte ani netušil, že kraj sveta nie je v Poprade, ale o poriadny kúsok ďalej.

„Keď som všetkým vtedy o svojich snoch rozprával, tak väčšina ľudí sa iba usmievala, zabávala a vtedy som sa zaťal a povedal si, a budem cestovať.“

Deti môžu ďakovať, že sa nestal učiteľom

Ako tak roky pribúdali, Jadro najprv zvládol základnú školu, potom strednú školu. Od cestovania ho to ťahalo kúsok ďalej.

„Chcel som sa stať učiteľom, ale našťastie, uprostred štúdia som sa rozhodol, že školu nedokončím. Zo mňa by bol asi veľmi zlý učiteľ, pretože som príliš veľký perfekcionista. Mal by som na deti enormné požiadavky, čo sa týka zemepisu. Takže všetky deti si môžu odfúknuť, že som to zabalil. Začal som podnikať, vydávam cirkevnú, turistickú a regionálnu tvorbu,“ povedal Jadro.

Jeho cestovanie sa začalo veľmi chaoticky

Najprv cestoval iba po krajinách, ktoré ho lákali. Neskôr však prišiel na to, že oveľa múdrejšie je cestovať práve tam, kde to ide zadarmo, alebo takmer úplne zadarmo.

„Úplne zadarmo som cestoval stopovaním. Dnes je to už síce oveľa sťažené, lebo máme diaľnice. Je ale strašne veľa dopravných spoločností, ktoré svoj tovar rozvážajú do celého sveta, stačí sa dohodnúť so šoférom kamiónu, potom mu variť kávičku po ceste, natierať mu chlebík a rozprávať sa a užívať si to, že on musí šoférovať a ja sa veziem,“ povedal s úškrnom Jadro.

Podľa jeho slov vodičov kamiónu jeho prítomnosť poteší, hlavne, keď musia stáť nespočetne veľa hodín v kolónach.

„Pre mňa je to super v tom, že nie je potrebné rozkladať stan, lebo okupujem jeho posteľ v kabíne kamiónu. Týmto spôsobom som ja otočil Barcelónu za takých asi 10 eur, vrátane poplatkov v múzeách,“ vyčíslil Jadro.

Keď nemal chuť debatovať so šoférmi, postaral sa o svoju cestu sám.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš