Ľudia by mali všetky druhy rastlín a živočíchov v krajine vnímať ako dedičstvo po svojich predkoch, odovzdávať ho ďalej a chrániť ho. Tvrdí to Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP).
TATRANSKÁ ŠTRBA. Podľa Majka je dôležité hľadať také riešenia, ktoré by viedli k rozumnému využívaniu krajiny, spôsobom, aby bola trvalo udržateľná. Ako povedal, výskyt viacerých druhov zvierat v tatranskej prírode sa však pôsobením človeka časom zmenil.
Niektoré sa prispôsobili človeku, iné odišli do vzdialených a menej prístupných lokalít alebo vyhynuli. Viaceré dravé vtáky zase využívajú na hniezdenie aj balkóny v popradských panelákoch.
Vtáky sú z krajiny vytláčané
Človek svojou činnosťou krajinu podľa Majka mení a pretvára ju na svoj obraz.
„Väčšinou ju využíva, aby z nej mal nejaký efekt, či už vo forme poľnohospodárstva, štrku alebo dreva. Je to logické, no nie vždy berie človek ohľad na tie druhy živočíchov alebo rastlín, ktoré tu s ním boli od praveku,“ varoval.
V súčasnosti sú podľa Majka z krajiny vytláčané viaceré druhy vtákov.
„Krajina sa postupne vypĺňa a obsadzuje, stavia sa a buduje a často dochádza k výrubu stromov, kde predtým vtáky hniezdili. Mnohé druhy si potom hľadajú iné miesta. Bociany tak často hniezdia na komíne, elektrickom stĺpe, dažďovníky v odvetrávacích šachtách v bytovkách, netopiere si držia celé kolónie pod plechom v panelákoch,“ opísal Majko.
Vedia nájsť protiopatrenia
Raritou už nie je ani spomínané zahniezdenie sa dravých vtákov na balkónoch.
Ochranári upozorňujú, aby ľudia takéto hniezda nezhadzovali, ale radšej sa s nimi vopred poradili.
„Poradíme im, kedy je na to najvhodnejšie obdobie. Počas sezóny, keď má už dospelý jedinec vajíčka, mláďatká, treba byť ľudský a strpieť to. Potom vieme navrhnúť opatrenia, aby už takéto vtáky takpovediac svojou prítomnosťou ďalšiu sezónu ľudí neobťažovali,“ vysvetlil riaditeľ správy TANAP-u.
To sa týka aj bocianov. Keď sa raz zahniezdia na nejakom komíne, je potrebné vydržať a počkať, kým nevyletia. Ochranári im potom zabezpečia náhradné hniezdo.
Naposledy takto pracovníci TANAP-u prekladali hniezdo bocianov z rodinného domu v Poprade na neďaleký stĺp.
„Mláďatká sme preniesli, tie úspešne vyleteli a teraz tam už pravidelne hniezdia. Komunikujeme v takomto prípade s vlastníkmi objektov, samosprávou či energetikmi,“ vysvetlil Majko.
Myšiare na balkóne
Na sídlisku v Poprade si našli náhradný sekundárny biotop aj sokoly myšiare, ktoré hniezdia na balkónoch a strechách bytoviek.
„Priľahlé oblasti s poľnohospodárskymi plodinami sú ich loviskom a takýmto spôsobom pomáhajú, či už priamo alebo nepriamo človeku tým, že lovia škodlivé hlodavce a starajú sa o biologickú ochranu tohto poľnohospodárstva. Družstevníci potom nemusia sypať jedy, ktoré vedú k úhynu niektorých zvierat, ako to bolo napríklad v prípade srnčej zveri na dolných zemiach,“ uviedol Majko.
Lokality, ktoré vznikli činnosťou ťažby štrku dnes často využívajú labute.
V Okoličnom na Liptove im ochranári vytvorili aj umelé hniezdne ostrovy, ktoré obsadili a úspešne tam vyviedli mláďatá.
„Ľudia sú ochotní sa o ne starať, sledujú ich, kŕmia ich v zime. Labuť je jedným z najväčších vodných vtákov a patrí k takzvaným synantropným druhom živočíchov, ktoré bez problémov fungujú v spolužití s človekom,“ povedal Majko.
Ohrozené sú orly
Medzi najohrozenejšie druhy dravých vtákov v Tatrách, ktoré boli v minulosti usmrcované, patria v súčasnosti orly skalné, ale aj orly krikľavé, najznámejšie z nich sú orlica Anička s orlom Arnoldom.
„Máme tiež myšiaky hôrne, jastraby veľké, jastraby krahulce, na území TANAP-u sú vzácne aj sovy, či už kuvičok vrabčí, sova dlhochvostá alebo výr skalný. Sú to vrcholoví predátori v rámci potravinovej pyramídy a v ekosystéme sú potrební na to, aby svojím lovením udržiavali a regulovali počet určitých živočíchov, aby sa nepremnožili a neškodili nám,“ opísal riaditeľ Správy TANAP-u.
Fenomén Karpát a Tatier podľa Majka však spočíva práve v tom, že sa tu už podarilo zachrániť množstvo druhov živočíchov.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
