V oblasti literatúry patrí PETER KARPINSKÝ k uznávaným súčasným osobnostiam u nás. Je spisovateľom, okrem iného sa venuje tvorbe rozprávok pre deti. Rodený Spišiak je aj jazykovedcom, pôsobí ako vedúci katedry slovenského jazyka na Prešovskej univerzite. Témou nášho rozhovoru bola rozprávka. Odborníka sme sa pýtali, akú úlohu zohráva v našom živote, ale i to, čo by kvalitnej rozprávke nemalo chýbať. Z nasledujúcich riadkov sa dozviete aj to, prečo je potreba čítania, či hovoreného slova pre dieťa dôležitá.
Bez rozprávky si iba sotva predstavíme detstvo, od raného obdobia je súčasťou nášho vývoja. Zohráva rozprávka v našich životoch dôležitú úlohu?
„Určite ide o dôležitú súčasť nášho života. Jednak z praktického hľadiska, dieťa si pri počúvaní, rozprávaní, čítaní vytvára slovnú zásobu, respektíve vo všeobecnosti si osvojuje jazyk. Tiež ide o istý typ morálneho posolstva a rozdelenie sveta na dobrý a zlý. V rozprávke dostávame nádej, že dobro má víťaziť nad zlom. Rozprávka je tiež istým návodom na správanie. Je teda dôležitá aj pre dospelého jedinca.“
Keď spomíname dospelých, ani im sa rozprávky nevyhýbajú, ba práve mnohých oslovujú. Je to azda preto, že aj po období detstva túžime žiť vo vysnívanom svete?
„Dá sa povedať, že ide o akýsi návrat k archetypom. Je to o tom, že viera v dobro nám zostáva. Možno sú to reminiscencie na detstvo, vraciame sa do obdobia bezpečia, kedy sme rozprávky počúvali a čítali. Aj dospelý človek si potrebuje vytvoriť idealizovaný svet. Stačí sa pozrieť na konzumný produkt telenoviel, tie sú de facto postavené na princípe rozprávok a sú úspešné.“
Skúste popísať, čo by nemalo dobrej a kvalitnej rozprávke chýbať. Existuje vôbec na to recept?
„Je to veľmi ťažké a zložité. Keby sa to dalo presne pomenovať, i tak by to bolo ako s kuchárskou knihou a receptami. Hoci sa riadite návodom, koláč vám vyjsť nemusí. Čiže recept neexistuje. Myslím si však, že v detskej rozprávke by určite nemal chýbať humor, pretože deti ho majú rady. Tiež by nemalo chýbať dobrodružstvo, to je niť, na ktorú sa všetko navlieka. A rovnako aj napätie. Keď si spomenieme na detstvo, aké typy textov sme mali radi, boli to práve tie, ktoré nás držali v napätí až do konca. Osobne mám rád aj fantastické príhody, ktoré sú akýmsi únikom z reálneho sveta.“
Doba sa časom mení, vyžaduje si tá súčasná písať rozprávku inak, ako to bolo pred mnohými rokmi?
„Je to pravda, doba sa zrýchľuje a mení. Texty, ktoré boli populárne pred niekoľkými rokmi, dnes deti až tak nechytia a neoslovia. Práve zrýchľovanie doby, akčnosť, striedanie scén sa prejavuje aj v súčasných rozprávkach.“
Poďme na tému pravidelného čítania deťom. Aj keď je to možno otázka na detského psychológa, zaujíma nás váš názor. Je teda čítanie v detstve potrebné?
„Nie som odborník, aby som to dokázal posúdiť, ale keď sa stretávam s psychológmi, každý z nich odporúča kontakt s literatúrou, a hlavne s hovoreným slovom. V neposlednom rade k tomu patrí aj počúvanie rozhlasu. Keď nám rozprávku číta niekto blízky, viac sa v nás umocňuje. Ľudský hlas pôsobí pozitívne aj na malé dieťa, ktoré ešte nerozumie, o čom sa číta. V Česku sa už masovejšie rozbehla veľká akcia s mottom Čítajte denne dvadsať minút deťom, postupne sa ujíma i na Slovensku. Osobne verím, že sme veľmi dlho žili v ilúzii, keď sme si mysleli, že televízia za nás všetko vyrieši – aj výchovu dieťaťa.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš