Harhovske čuda a zabaviska v piatok a v sobotu už po 13. krát pritiahli pozornosť domácich, ale aj návštevníkov zo širokého okolia. Ťahákom festivalu v Spišskom Hrhove bol tradičný pokus o zápis do Guinnesovej knihy rekordov.
SPIŠSKÝ HRHOV. Pre miestnych a návštevníkov bol pripravený bohatý program, v ktorom nechýbali tradičné remeslá, hudba, kultúrne, športové a zábavné aktivity.
Príznačným pre toto podujatie je, že na príprave „zábavísk“ sa podieľa celá dedina. Aj tohto roku sa Hrhovčania pokúsili o zápis do Guinnessovej knihy rekordov.
Mega úľ a cep
Pred očami návštevníkov sa vyrábal mega úľ a cep.
„Každý rok sa pokúšame vytvoriť niečo naj. Keďže už máme hrable, kosu a vidly, ku kompletnému kombajnu nám chýbal len cep. Takže bolo rozhodnuté. Boli by sme radi, keby sme sa dostali do Guinnessovej knihy rekordov, ale nie je to pre nás podstatné. Robíme to pre pocit, že sme v niečom najlepší a dokážeme urobiť niečo naj. Zároveň sa tu spoločne všetci zabavíme,“ vysvetlil Pavol Urda z Remeselnej dielne v Spišskom Hrhove.
Na výrobe cepu sa podieľali nielen samotní členovia dielne, ale aj tí návštevníci, ktorí si chceli vyskúšať rezbárske nástroje. Ide o trojnásobnú zväčšeninu bežného cepu.
Rúčka z javora je dlhá 6,23 m, cepík z hrabu má dĺžku 2,13 m. Cep bude ako prvý artefakt vystavený na novej remeselnej dielni.
Zamestnanci Obecnej firmy sa zase rozhodli postaviť obrovský úľ, ktorý má rozmery 2,5 krát 8 metrov. V obci práve prebieha kurz včelárstva a nový úľ bude slúžiť vyškoleným včelárom.
Nachádzať sa bude v miestnom parku a svoj domov tu nájde okolo pol milióna včiel. O jeho výzdobu sa postarali najmä detí, ktoré sem počas dvoch dní zábavy zavítali.
Výroba najväčšieho cepu. O pomocníkov nebola núdza
Pomáha celá dedina
Z minulých ročníkov je v Guinnessovej knihe napríklad megalyžička, ktorá je pútačom pri hlavnej ceste.
Podľa slov starostu Spišského Hrhova Vladimíra Ledeckého (Smer) tohtoročné výrobky budú určite zapísané v Slovenskej knihe rekordov.
Guinessova kniha rekordov má dlhší proces a obec zatiaľ nevie ako to dopadne.
„Tento festival nie je o tom, že objednáme len kapely. V prvom rade motivujeme našich, aby sa zabávali, komunikovali a vytvárali spoločné diela. Je to festival, na ktorý sa teší a prispeje celá dedina. Počasie nám vyšlo a dobrá nálada nechýbala,“ skonštatoval starosta.
Dožinkový veniec symbolom úrody
Jedným z vystúpení bol dožinkový sprievod sprevádzaný ľudovými piesňami.
„Keďže máme v obci gazdov, ktorí súkromne hospodária, vystúpili sme po tretí krát s dožinkovým vencom. Ten pletieme podľa starých tradícií. Dožinkový veniec má štyri ramená, ktoré vyjadrujú štyri ročné obdobia. Klasy symbolizujú bohatú úrodu a makovice znamenajú plodnosť. Farebné stuhy sú predzvesťou zábavy po skončení žatvy,“ opísala domáca Mária Puhallová zo základnej organizácie Jednoty dôchodcov.
Súčasťou festivalu bola aj výstava z tvorby 11-ročného výtvarníka Tadeáša Wagnera a fotografie vášnivého cestovateľa Vlada Ledeckého.
Novinkou bola ochutnávka tradičných jedál, dezertov a nápojov podľa receptúr zachovaných po rodine Csákyovcov.
Záujemcovia o históriu využili príležitosť prehliadnuť si zákutia hrhovského kaštieľa.
Dožinkový veniec. Uvili hrhovskí seniori. Foto k článku: ešl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
