CHMEĽNICA. Obec Chmeľnica, ležiaca pod Ľubovnianskym hradom (okres Stará Ľubovňa), sa vyznačuje svojim nemeckým rázom a neobyčajným autentickým nemeckým nárečím. Tento rok si pripomína 700 rokov od prvej písomnej zmienky.

Obec s 975 obyvateľmi žije aktívne, má vlastnú folklórnu skupinu, spevácku skupinu i ochotnícke divadlo.

Počet obyvateľov je niekoľko rokov stabilný, ako informovala Ľudmila Kaňová z chmeľnického obecného úradu, záujem je aj o kúpu pozemkov a stavbu rodinných domov nielen zo strany miestnych obyvateľov.

Víkend bude bohatý na podujatia

Pri príležitosti okrúhleho výročia Chmeľnica počas celého roka pripravovala niekoľko kultúrnych podujatí, vyvrcholením budú oslavy počas nasledujúceho víkendu.

V sobotu 29. augusta sa oslavy začnú svätou omšou o 10:00 v miestnom Kostole sv. Andreja apoštola.

Popoludní o 14:00 sa uskutoční slávnostné otvorenie osláv, počas ktorého obec odovzdá aj čestné občianstvo niektorým svojim rodákom.

Pre deti je pripravené športové podujatie. Chmeľnica pri príležitosti výročia vyhlásila aj výtvarnú a literárnu súťaž, ich výsledky vyhlási práve v sobotu. Večer sa Chmeľničania zídu na Plese rodákov.

V nedeľu 30. augusta sa oslavy opäť začnú slávnostnou svätou omšou o 10:30. Po nej bude Chmeľničanov čakať guláš pri kultúrnom dome, pripravený miestnymi poľovníkmi.

Popoludní o 15:00 sa v rámci kultúrneho programu predstavia domáce súbory, deti z materskej i základnej školy, ako aj domáca folklórna skupina Marmon a ľudová hudba Ľubovka. O 19:00 vystúpi slovenská skupina Hrdza.

Kedysi tu pestovali chmeľ

Podľa pôvodného pomenovania obce ako Hophgarten, uvádzaného v prvej písomnej zmienke z roku 1315, sa predpokladá, že obec vznikla na dvorských záhradách Ľubovnianskeho hradu. Súčasný názov Chmeľnica obec nesie od roku 1948.

„Aj v texte o založení obce sa hovorí, že domáci priniesli pánom na Ľubovniansky hrad okrem oviec, ovsa, kurčiat a prasiat aj nádobu s pivom, a predpokladá sa, že sa tu kedysi pestoval chmeľ. Donedávna, aj v okolí rieky Poprad, bolo vidieť porast divého chmeľu,“ vysvetlila Kaňová.

Prví osadníci obce boli prevažne remeselníci a baníci z nemecky hovoriacich krajín. Aj miestne nárečie, ktoré prežilo sedemsto rokov, je dôkazom toho, že pôvodnými obyvateľmi obce boli prisťahovalci zo Sliezska, ale aj z iných oblastí Nemecka a Rakúska.

„Priniesli sem svoju kultúru a naše nárečie je mixom z viacerých nemeckých oblastí. Tvoria ho aj rakúske slovíčka, ktoré sa doteraz používajú,“ uviedla Kaňová.

Dodnes je v obci národnostná škola, deti sa v nej učia po nemecky od prvého ročníka.

Osadníci prišli do oblasti na pozvanie uhorského kráľa Bela IV., keďže územie Spiša ostalo po tatárskom vpáde vyľudnené.

„Ľudia sa na začiatku zaoberali poľnohospodárstvom. Keď sem prišli, museli si vyklčovať les pozdĺž rieky Poprad a vybudovať si svoje osídlenia. Boli tu aj baníci, ktorí v lomoch dobývali rôzne rudy, donedávna sa tu ťažil aj mramor. Na kopci Marmon sú dodnes krásne tabule červeného mramoru. Keď sa však náleziska vyčerpali a prišli roky neúrod, vojny, mor i hlad, ľudia začali odchádzať. Veľké vysťahovanie bolo zaznamenané v roku 1883 do Ameriky, ďalší odchádzali do Rumunska, dodnes však máme s ich potomkami kontakty,“ priblížila históriu obce v skratke Kaňová.

K zmenám došlo po vojne

Ako vysvetlila Marta Krafčíková, ktorá v knihe „Utekali, aby zostali“ zmapovala dejiny obce, v Chmeľnici žilo v minulosti 90 až 95 percent obyvateľov nemeckej národnosti.

K zmenám podľa jej slov došlo po prijatí Košického vládneho programu po 2. svetovej vojne. Obyvatelia Chmeľnice stratili československú štátnu príslušnosť a stali sa z nich takzvaní bezdomovci.

Pre Chmelničanov a všetkých etnických Nemcov to bolo podľa Krafčíkovej kruté obdobie. Nariadená bola dobrovoľná evakuácia, no obyvatelia svoju obec opustiť nechceli. Napokon došlo po roku 1945 k násilnému odsunu etnických Nemcov.

„V tom čase mala Chmeľnica asi 750 obyvateľov, vysídlených bolo približne sto osôb,“ dodala autorka knihy.

Dominantou je kostol

Pamiatkou v obci je Kostol sv. Andreja apoštola, ktorý bol postavený v roku 1739 v gotickom slohu. Dnes je už prestavaný a zmodernizovaný.

„Poslednou veľkou rekonštrukciou prešiel v roku 2000, keď sa spravilo pozemné vykurovanie, zrekonštruovali sa maľby. Po tomto roku sa vykonali aj viaceré úpravy nádvoria,“ informovala Kaňová.

V tomto roku boli zrekonštruované zvony kostola z roku 1923 a vyrobené boli aj tri nové, ktoré budú priložené k spomínaným starším.

Turistov v okolí Chmeľnice láka aj kamenný výtvor Skalná ihla, nazývaný aj Čertova skala, ktorý stojí na hranici chmeľnického chotára smerom na obec Hajtovka. Ide o asi 12 metrov vysokú skalu, viaže sa k nej povesť spojená s výstavbou Ľubovnianskeho hradu.

V blízkosti obce sa tiež nachádza pozoruhodné bralo Ľubovnianskej vrchoviny Marmon. Kameň z tejto strmej steny sa používal nielen ako stavebný, ale po leštení i ako mramor na pomníky a pamätné tabule. Tabule z neho je možné vidieť aj na Ľubovnianskom hrade.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš