Na dvore v Ľubici (okr. Kežmarok) má svoju vlastnú zoologickú záhradu plnú rôznych vtákov.

ĽUBICA. Býva v jednom z najstarších domov v bývalej obci Záľubica, v terajšej časti Pod lesom v Ľubici. Pracuje ako horár a zároveň je aj obecným poslancom. Je známym majstrom všetkých možných záľub. Lásku k prírode si totiž preniesol aj do vlastného domu.

Obuje si topánky a túla sa po lesoch. Ako horár v ňom strávi väčšinu svojho času. Po návrate domov však nevie od svojej lásky k prírode odísť.

Keď sa prechádzate po jeho dvore, môžete zazrieť množstvo vtáčích druhov, ktoré iba tak niekde nevidieť.

Návštevy si u nich podávajú kľučky a Ján Krempaský so smiechom hovorí o vízii založiť u neho doma „Duck terapy park.”

Prázdniny trávil kosením

Všetko sa začalo už v rannom detstve.

„Otec bol účtovník a postupne postupoval ďalej, dokonca pracoval až na poste zástupcu firmy v právnych veciach, ale bol to najväčší gazda z rodiny. Každý nad tým ohŕňal nosom. U nás dovolenka alebo prázdniny boli také, že ráno o piatej, ja a môj brat, sme išli kosiť hore dolinu, ručne. Keď sa slnko vyššie vybralo, začalo sa obilie pod kosou ohýbať, tak hybaj, ručne rozhodiť pokosy, a keď uschla rosa, bolo treba obracať. Mama prišla na bicykli a doniesla niečo na jedenie. Mesiac a pol sme z prázdnin kosili. Hnevali sme sa na otca, aký je gazda, a teraz som taký aj ja,“ spomenul si Krempaský.

Pávy i kačice až z Nového Zélandu

Priamo cez pozemok mu tečie potôčik. Keďže jeho láska k vtáctvu bola enormná, Ján neváhal a začal postupne budovať na dvore rôzne voliéry. Dnes to u neho naozaj vyzerá ako v nejakom kačacom aquaparku.

„Mám pávy, dva druhy bažantov a to bažanta kráľovského a národného vtáka Nepálu – bažanta lesklého. Sú veľmi odolné na zimu, ony žijú v takých výškach, že vôbec so zimou nemajú problém. Naopak, niektoré druhy kačíc, ktoré mám, ak je zima nad mínus dvadsať, tak im musím vysekávať ľad, aby sa mohli okúpať. Lebo pokiaľ majú vodu, nezamrznú. Ale väčšinou mám také, ktoré tu nemajú až taký veľký problém prežiť, ako tie z Nového Zélandu. Je tam porovnateľné podnebie ako u nás. Tie, ktoré sú tu dlhšiu dobu šľachtené, už u nás majú prehodenú sezónu nosenia. Lebo keby nám nosili tak ako sú zvyknuté napríklad tie z Austrálie, tak by nosili v zime. Drevárky veľmi krásne spievajú, niekto ich volá húska spevavá. Ona negága, ale krásne píska. Koncom júla mi vysedia mladé,“ povedal Krempaský.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš