Pred dvomi rokmi sa stala jednou z ocenených babičiek Spiša.
POPRAD. Pani Helena Smolková rozdáva ľuďom radosť prostredníctvom svojich obrazov. Najradšej maľuje tatranskú prírodu a zvieratá či kvety. V jej zbierke však nájdete aj odvážnejšie akty.
Svoju lásku a talent v maľovaní v sebe objavila až v pokročilom veku. Pred časom oslávila sedemdesiatku.
Aj keď už ako dieťa vedela s ceruzkou či štetcom vyčarovať krásne obrázky, prvýkrát sa umeniu začala venovať až po desiatich rokoch strávených na dôchodku.
„Celkom prvý krôčik k maľovaniu a kresleniu som urobila v apríli 2010 a to tak, že v novinách som našla inzerát, že v Tatranskej galérii robia kurzy kreslenia a maľovania pre širokú verejnosť. Tak som sa tam teda išla opýtať, kto to je tá široká verejnosť, či sú to aj dôchodcovia. Povedali mi, že áno, tak som tam hneď naklusala. Bola tam taká mladučká učiteľka, veľmi zlatá a vedela si ma podchytiť,“ porozprávala nám o svojich prvých dotykoch s maľovaním.
Každý má svoj rukopis
Už na prvom kurze objavila niečo, čo ju veľmi fascinovalo.
„Učiteľka nám postavila zátišie, fľašu, jablko, a my sme mali stojany dookola a kreslili sme, každý zo svojho pohľadu. Potom sme ich všetci spolu obchádzali a ona to hodnotila. Vedela to tak pekne zhodnotiť, vôbec nie tak, že by nás zhadzovala, ale tak primerane, lebo väčšinou tam boli ľudia, ktorí veľmi nevedeli ešte kresliť. A ja som si vtedy tak povedala, že to je skvelé, predmety rovnaké a každý ich nakreslil ináč. A ona mi na to povedala: vidíte, to je presne ten rukopis, každý to svoje kreslí inak,“ povedala Smolková.
Potom sa dozvedela, že existuje univerzita tretieho veku a v nej otvárali odbor kresba a maľba.
„Tak som sa išla informovať a hneď som sa aj prihlásila, povedali mi, že ak bude dosť záujemcov, odbor otvoria. Tak som sa tak modlila, aby to vyšlo. Vyšlo.“
Chcela sa priučiť olejomaľbe
Helena vo svojom pokročilom veku chodila do knižnice, študovala. Potom sa dozvedela, že existuje nejaký Klub popradských výtvarníkov, ktorý vedie umelec František Žoldák.
Neváhala teda ani chvíľočku a pridala sa k nim. Je tam dodnes. Nikdy sa nezľakla ani vekového rozdielu.
„Galéria robila aj plenéry, na ktoré chodili rôzne vekové kategórie, od detí až po dôchodcov. Tam nás učili aj olejomaľbu. Ja som sa veľmi chcela tomuto priučiť, pretože aj môj otecko práve takto maľoval,“ spomenula si Smolková.
Učila sa z knihy z roku 1904
Aj práve jej otec, Michal Boroň, ktorý bol taktiež maliarom, sa naveky stal jej zdrojom inšpirácie. Helena teda maľuje presne tie veci, ktoré miloval a maľoval aj on.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
