Včeláreniu sa venuje už dlhé roky. O mede a včelách dokáže rozprávať celé hodiny. Angažuje sa aj ako funkcionár vo včelárskej organizácii regiónu Starej Ľubovne. JOZEF LEŠIGA z Jarabiny sa v nasledujúcom rozhovore s nami podelil o zaujímavé skúsenosti.
Nezačuli sme, aby sa včelári tento rok sťažovali na nedostatok medu. Aká teda bola uplynulá sezóna?
„Nemožno hovoriť o tom, aby med tiekol potokom, lebo ľudia potom majú mylnú predstavu, aké obrovské množstvá medu včelári majú. Tento rok však patril k tým lepším, u niektorých včelárov bol vôbec najlepší.“
Išlo teda o výnimočnú sezónu?
„U včelárov sa traduje, že každý siedmy rok je z pohľadu množstva medu hojný. Tento rok sa dá považovať práve za ten siedmy. Ak by sme hovorili o akomsi cykle, tak počas neho bývajú jeden až dva roky slabé, vtedy je medu veľmi málo. U nás sme ich zažili v roku 2013 a 2014. Ostatné roky v rámci nepísaného cyklu zvyknú byť priemerné.“
Čo všetko dopomohlo v prírode, aby nám dopriala sladkého potešenia viac ako inokedy?
„Možno povedať, že včely sú teplomilné živočíchy a tento rok bolo naozaj teplo. Neboli extrémy v podobe búrok, silných vetrov či dlhodobo studeného počasia. Dobrá z tohto pohľadu bola aj jar, čo tiež bolo na prospech. Ak by sme to zhrnuli, vždy záleží na tom, aké nám príroda vytvorí podmienky. Pre produkčný rok v zásade platí, aby sme od jedného včelstva v úli dostali štyridsať až päťdesiat kilogramov medu v priemere. A to sa včelárom tento rok zväčša darilo, samozrejme, boli aj výnimky.“
Ľudia, ktorí med viac konzumujú, akoby sa jeho zložením špeciálne zaoberali, často preferujú tmavšie, teda lesné medy. Ako vlastne tento produkt vzniká?
„Je pravda, že medovicový alebo lesný med je najžiadanejší. Treba pri ňom poznamenať, že nejde o rastlinný, ale živočíšny produkt. Včely ho vyrábajú tak, že znášajú zvratky, ktoré vylučujú vošky žijúce na stromoch. Voška je malý živočích asi vo veľkosti špendlíkovej hlavičky. Živí sa šťavou z ihličia, ktoré nabodáva a cicia z neho sladkú šťavu. Z tejto potravy však nemá rada cukor, preto ho vylučuje. No a včelám to chutí a preto tieto zvratky zbierajú a donášajú do úľov. Tento rok bol pre vošky priaznivý klimatickými podmienkami. Pravda, aj tu platí, že záleží na lokalite, boli aj menej priaznivé oblasti.“
Ako laici rozlišujeme svetlý med od tmavého. Je správne sa domnievať, že niektorý z nich je lepší či kvalitnejší?
„Farba či odtieň medu o kvalite nevypovedajú a nemajú v žiadnom prípade konzumenta odrádzať. V podstate kvalitu má svojím spôsobom každý produkt. Čím viac je med svetlejší, tým viac je zrejmé, že ide o med kvetový, a teda že má rastlinný pôvod. Niektoré medy sú až úplne priehľadné. Lesný med je ale pre ľudí chutnejší, voňavejší, hovoriť o ňom však môžeme až po určení prístrojom. Je na to potravinový zákon, ktorý stanovuje, že všetky medy s vodivosťou vyššou ako osem mikrosiemensov sa považujú za medovicové, teda lesné.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
