Kežmarčan Juraj Adamjak sa venuje tokárstvu už desiatky rokov. S remeslom spojil celý svoj pracovný život. Jeho výrobky sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Ako sám hovorí, v dreve objavuje neustále niečo nové a zakaždým ho to baví.
KEŽMAROK. „Remeslo som doma vnímal už odmalička. Otec pochádzajúci zo Ždiaru bol kožušníkom, no a ja som sa pustil do práce s drevom. Remeslu som sa vyučil v škole, kde boli rezbári a tokári,“ rozhovoril sa Kežmarčan.
Podstatou tokárstva je opracovávať drevo pri jeho otáčaní. Či už manuálne, alebo za pomoci motora. Úzko sa prelína aj s rezbárstvom, aj tu je jeho neodmysliteľnou pomôckou nôž.
Výrobky sú zdobené vyrezávaním, vypaľovaním, či drôtikovaním.
Juraj Adamjak je v tomto fachu absolútne doma. Svoje výrobky predstavuje dlhodobo na remeselníckych festivaloch, či už v Kežmarku, alebo Bratislave.
Potrebná je fantázia, cit i srdce
Juraj najprv štvrťstoročie pracoval v umeleckej výrobe. Pred rokmi sa rozhodol, že netradičnej záľube sa bude venovať aj profesionálne. Na Slovensku sa tak stal priekopníkom výroby prírodných misiek.
„Tokárske remeslo je samo o sebe dosť namáhavé. Je založené na ručnom opracovávaní. Musíte mať k tomu vzťah. Je potrebná aj fantázia, citlivý dotyk ľudskej ruky a v neposlednom rade aj srdce,“ opísal ľudovú prácu Kežmarčan.
Jurajove povolanie je v súčasnosti skôr vzácnosťou, tokárov v ostatnej dobe totiž akosi ubudlo. Kežmarčan patrí k posledným, ktorí sa tomuto druhu remesla vyučili ešte za starého režimu a dodnes sa mu aj aktívne venujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
