Nielen to, čo má viac ako sto rokov, patrí do múzea. Povedali si v Kežmarku a pripravili výstavu, ktorou chcú mladej generácii priblížiť, ako sa žilo v 50. a 60. rokoch.

Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

KEŽMAROK. Boli to roky, keď si deti uväzovali na krk pionierske šatky, dospelí počúvali zakázané vysielače a plnil sa päťročný plán. Hľadali sa rýmy na meno Stalin.

Stálo sa v rade na mandarínky a nosili sa hnedé pančucháče. V 60. rokoch ten, kto neunikol od rádioprijímačov, si pospevoval hity od Beatles.

Do múzea v Kežmarku sa rozhodli prinavrátiť dobu bláznivých farieb i pochmúrnych udalostí.

Výstavu rokov nie tak dávnych sa rozhodli zorganizovať v múzeu na Hlavnom námestí. Ako nám riaditeľka múzea Erika Cintulova prezradila, najprv si mysleli, že pozháňať veci, ktoré ľudia zvyknú skrývať na povalách svojich starých domov, nemôže byť problém.

Opak bol však pravdou.

Veľa ľudí sa starých vecí už zbavilo. Aj napriek tomu sa im výstavu podarilo zorganizovať.

„Touto výstavou chceme priblížiť hlavne tej mladej generácii, ako sa žilo v tých 50. a 60. rokoch. Málokto si uvedomuje, že práve toto je história, ktorá nám preniká pomedzi prsty. Veľmi málo artefaktov sa zachovalo aj v súkromnom vlastníctve. Teda naším cieľom bolo aj získať tieto artefakty do múzea a postupne náš zbierkový fond aj týmito rokmi obohatiť,“ povedala riaditeľka.

Zberateľ priviezol vzácne kúsky na svojom aute

Do zbierkového fondu svojimi predmetmi prispeli niektoré kežmarské rodiny a dokonca aj svokra riaditeľky múzea. Klobúk dole však na vernisáži sňali pred pánom Petrom Regešom z Popradu.

Keď sa o zámere urobiť takúto výstavu dozvedel, neváhal a prispel.

„Je to neuveriteľný fanúšik. Zberateľ nádherných vecí, ktoré sú síce zaprášené, ale pre nás majú veľkú hodnotu. On v rámci svojho voľného času prišiel v sobotu do Kežmarku na svojom aute a priniesol veľa veľkých vecí. Sme mu za to vďační,“ uviedla Cintulová.

Kreslá a la Hala Bala

Každý, kto toto obdobie prežil, nesie v sebe svoje vlastné spomienky, emócie, ktoré sa s ním spájajú.

Na vernisáži si zaspomínali na to, ako sa za lístky nakupovali potraviny, obuv, oblečenie. Začala sa vojna v Kórei, Alžbeta II. sa ako 25– ročná stala kráľovnou.

Zaspievali si Pieseň šťastných detí a neopomenuli ani prvé televízne vysielanie. V múzeu sa akoby pretočil čas so starými žehličkami, kredencami, kuchynskými potrebami a dobovým oblečením.

Najzaujímavejšie na celej výstave je to, že pri pohľade na každý jeden zbierkový predmet sa mnohým z tých starších generácií v hlave prehrá krátky film, ktorý si prežili na vlastnej koži.

„Každý jeden predmet má svoj príbeh, svoj osud. Na vernisáži som spomínala aj kreslá, ktoré vyrábal výrobca Hala Bala. Ten pojem sa dnes veľakrát používa, ale len málokto vie, čo sa za ním skrýva,“ zasmiala sa Cintulová.

Najväčšiu hodnotu však podľa nej má dobové oblečenie. „Pretože to sú práve tie predmety, ktoré sa v minulosti buď prešívali, alebo použili na handry, je to veľká vzácnosť,“ dodala.

Výstava bude sprístupnená verejnosti do konca októbra.

Kuchynské náradie. Staršie generácie si zaspomínali. Foto: Jana Pisarčíková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš