Baníctvo na Spiši patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie odvetvia. Fotograf Miloš Greisel doposiaľ navštívil okolo 80 banských štôlní v spišskom regióne. My vám prinášame v tejto rubrike zábery najzaujímavejších baní Spiša.
MLYNKY. Štôlňa František patrí medzi tie, ktoré zohrávali úlohu hlavného banského diela s nevyhnutným zostupením dobývania žilného ložiska pod úroveň údolia Hnilca a potoka Veľkej Havranej doliny.
Drahá činnosť
„Otvorenie takýchto hĺbkových diel je neustály boj s vodou, ktorú treba nepretržite čerpať na povrch, inak baňu zatopí. Dobývanie železnej rudy sa stávalo nákladnejším, lebo okrem vody bolo potrebné ťahať z hĺbky vozíky s rudou a nadbytočnou horninou hore na povrch, čo je drahá, komplikovaná a namáhavá činnosť, vyžadujúca si investície do technických zariadení. Robilo sa to pomocou ťažných strojov, v novších dobách poháňaných elektrickým prúdom, pričom každá jazda ťažnej klietky z hlbokých obzorov na povrch stála nemalé peniaze,“ vysvetľuje geológ na dôchodku Marián Jančura, venujúci sa histórii baníctva.
Štôlňa František fungovala v časoch, keď takéto problémy ešte baníci na Mlynkoch nemuseli prekonávať.
Voda z bane vytekala sama po stoke, vykopanej na dne banskej chodby a banská doprava prebiehala vodorovne.
„Štôlňa František bola rozsiahlym banským dielom, sprístupňujúcim železorudné žilné ložisko Filip. Štôlňu definitívne zneprístupnili zavalením ústia v roku 1967, kedy sa rozhodlo o zatvorení banského závodu Železorudných baní na Mlynkoch pre vyčerpanie rudných zásob,“ doplnil Jančura.
Do dnešných čias sa zachoval pekný, betónovou maltou omietnutý portál tejto štôlne s oblúkovou valenou klenbou, nad ktorou je osadená tabuľa s banskými insígniami a pomenovaním František.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
