POPRAD. V priemere osem žien mesačne kontaktuje poradenské centrum občianskeho združenia Progresfem v Poprade, ktoré sa zameriava na pomoc týraným ženám v meste i okolí.
„Mávajú problémy v partnerskom vzťahu, zažívajú násilie, niektoré aj niekoľko desiatok rokov. Obracajú sa na nás, potrebujú situáciu, ktorú prežívajú, nejako prekonať, a v spolupráci s nami hľadajú riešenia. Stúpol nám aj počet žien vo veku 50, 60 či 65 rokov,“ uviedla Karin Jureková z Progresfemu.
Násilie na ženách je jednou z najrozšírenejších foriem násilia, práve 25. november bol vyhlásený za Svetový deň odstránenia násilia voči ženám.
Utajené miesto
Občianske združenie Progresfem vzniklo na utajenom mieste v Poprade v lete 2014. Počas prvých troch mesiacov jeho pomoc využilo približne dvadsať žien.
Podľa Jurekovej sa klientky často potrebujú zorientovať v problematike a nájsť nejaké riešenia. Zväčša sa to týka psychického násilia, fyzického, ekonomického a nezriedka už aj pracovného. Ženy kontaktujú združenie najskôr telefonicky, potom nasleduje stretnutie.
"Prichádzajú k nám ženy, ktoré zažívajú pakujúce sa násilie, či už fyzické, ale aj ekonomické,“ dodala Jureková.
Práve ekonomická tyrania je podľa jej slov v súčasnosti sofistikovanejšia, rovnako aj ekonomická závislosť je dôvodom toho, prečo žena napriek tyranii ostáva s manželom či partnerom.
„Predstavte si, že obývate byt spolu s partnerom, na ktorom viaznu dlhy, a na ktorom je niekoľko tiarch zápisu v katastri, veľmi ťažko sa s takýmto majetkom nakladá, predáva, kým nie sú splnené pohľadávky veriteľov. Ak žena nemá inú finančnú zábezpeku, je uväznená v područí ekonomického násilia, a o to viac je táto situácia bezvýchodisková,“ povedala Jureková.
Majú strach
Každá žena má v sebe inú mieru tolerancie či citlivosti, no mnohé ženy, ktoré na vlastnej koži pociťujú násilie, majú strach o tom prehovoriť.
„Ak cítia, že sú v tom osamelé, ak sa točia stále v jednom kruhu a ide o bezvýchodiskovú situáciu, odporučila by som im, nech nečakajú ani jeden deň, nemá to význam, lebo situácia sa sama nevyrieši,“ radí Jureková.
Ak nepríde adekvátna represia, mali by ženy v príslušnom regióne kontaktovať organizácie pomáhajúce týraným ženám, pričom nejde len o mimovládne organizácie, ale aj úrady práce či políciu.
„Je dôležité kontaktovať relevantné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú touto problematikou, ktoré rozumejú aj dynamike násilia, aj všetkým mechanizmom, ktoré sa odohrávajú v násilnom vzťahu,“ dodala.
Pomôcť môžu aj svedecké výpovede ľudí, ktorí niečo videli alebo počuli.
„Možno práve svedkovia takýchto udalostí by mali mať v sebe dávku oznamovacej povinnosti, nech to netaja, nech napríklad okoloidúci ľudia nie sú ľahostajní, ale naopak, nech sa zaujímajú o problém v komunite, v ktorej žijú,“ uviedla Jureková.
Ako príklad poukázala na ostatné krajiny Európske únie, ktoré majú preventívnu a oznamovaciu povinnosť na oveľa vyššej úrovni, ako je tomu na Slovensku.
„My skôr, takpovediac natrieme suseda pre krádež kukurice, ako suseda, ktorý ubližuje v domácnosti, z ktorej počuť krik a zvady,“ uzavrela Jureková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
