Popradská kontrolórka kritizovala výšku dotácií. Čo na to poslanci?

POPRAD. Mesto Poprad bude v budúcom roku hospodáriť s viac ako 38 miliónmi eur, čo predstavuje desaťpercentný nárast oproti schválenému rozpočtu na rok 2015.

Poslanci mestského zastupiteľstva v stredu schválili rozpočet na rok 2016, avšak bez vecnej náplne kapitálových výdavkov vo výške takmer 4,9 milióna eur, ako to počas zastupiteľstva navrhol primátor Jozef Švagerko (KDH).

Návrh rozpočtu mesta na rok 2016 bol zostavený ako vyrovnaný.

Rozpočet v číslach

Bežné príjmy boli pre budúcoročný rozpočet navrhnuté vo výške takmer 34 miliónov eur.

Navrhovaný rozpočet bežných výdavkov na rok 2016 je takmer 33 miliónov eur a ide o nárast o 4,39 percent oproti schválenému rozpočtu na rok 2015.

Kapitálové príjmy sú rozpočtované vo výške 150-tisíc eur.

Prebytok bežného rozpočtu je rozpočtovaný na vyše 1,1 milióna eur, viac ako 500-tisíc eur bude použitých na splácanie istiny z úverov a splácanie tuzemskej istiny z dlhodobého záväzku a 620-tisíc eur na krytie kapitálových výdavkov.

Rozpočet bežných výdavkov na obdobie rokov 2017 a 2018 má tendenciu mierneho nárastu oproti rozpočtu na tento rok.

Kontrolórka nesúhlasila s výškou dotácií

Hlavná kontrolórka mesta Poprad Zita Kozlerová v stredu vyjadrila nesúhlas s vyčlenenou výškou dotácií, ktorá predstavuje viac ako 1,1 milióna eur, čo je takmer o pol milióna eur viac oproti roku 2015.

„Neviem sa s tým stotožniť už niekoľko rokov, zdá sa mi to príliš vysoké. Čo sa týka objemov prostriedkov vyčlenených na kapitálové výdavky, čo sa týka zdrojov krytia, s tým nemám problém. Tie mesto má, či už z potenciálneho prebytku bežného rozpočtu, alebo sú finančné zdroje vytvorené v rezervnom fonde. Horšie je to s množstvom navrhovaných investičných akcií,“ uviedla.

Podľa jej slov pracujú v súčasnosti na oddelení investičného rozvoja mestského úradu dvaja ľudia.

Ako povedala, navrhovaných investičných akcií na budúci rok je 51, podľa nej dvaja ľudia pripraviť nestihnú.

Kozlerovej sa nepáčila ani výška dotácie pre obchodné spoločnosti, ktorých zakladateľom je mesto Poprad, ako napríklad mestská televízia a pohrebné služby.

„Z roka na rok tam dochádza k navýšeniu dotácií, myslím si, že by sa o to mali predovšetkým starať oni sami a svojou podnikateľskou činnosťou vyvíjať všetky snahy k tomu, aby došlo k zvýšeniu ich príjmov a dokázali si vykryť svoje potreby z vlastných prostriedkov,“ doplnila.

Čo na to poslanci

S výškou dotácií pre tieto organizácie nesúhlasil ani poslanec Vladimír Lajčák.

„V oboch organizáciách sme vymenili konateľov, nestretol som sa s tým, aby sme vymenili konateľov a navyšovali im aj rozpočet. Vystavujeme bianko šek a to sa mi nepozdáva,“ uviedol Lajčák.

S jeho názorom sa stotožnili aj ďalší poslanci.

Podľa viceprimátora Gašpera súvisí zvýšenie dotácií pre spomínané spoločnosti s nákupom novej techniky, ktorá je potrebná pre skvalitnenie cintorínskych služieb, v prípade televízie aj pre umožnenie priamych prenosov.

Jedným z diskutabilných bodov rozpočtu v stredu bola aj dotácia pre športové kluby, ktorá je navrhnutá na 700-tisíc eur.

Podľa Lajčáka mesto pri podpore športu rozhodlo veľmi rozumne. Pripomenul, že mesto v tomto prípade nahrádza úlohu štátu, napríklad umeleckým školám štát prispieva, ale na šport štát mestám podľa jeho slov nedáva ani euro.

Finančné prostriedky vyčlenené na šport by mali ísť podľa neho na podporu detí a mládeže, aby deti neskončili takpovediac na ulici, ale mohli sa zúčastňovať na tréningoch.

Pripomenul tiež nutnosť vyriešiť problém s hokejom.

„Som radikálne proti, aby mesto robilo platy trénerom či hráčom,“ uviedol.

Námestie

Poslancovi Milanovi Baranovi a ďalším sa okrem toho nepáčila aj vyčlenená suma na vypracovanie štúdie na rekonštrukciu Námestia sv. Egídia, ktorá bola navrhnutá na 50 000 eur.

"Táto čiastka sa mi zdá neúmerne a nehospodárne vysoká. Nehovorím, že námestie netreba rekonštruovať, ale cena za štúdiu by podľa mňa mala byť maximálne na úrovni 25 000 eur," upozornil Baran.

Ani jeho návrh však nakoniec neprešiel.