Vianočné zvyky v Kežmarku boli pestré

Viaceré zvyky vychádzali zo starogermánskych, niektoré sa na dedinách aj zachovali.

Zapáliť vatru v deň zimného slnovratu, 21. decembra, aj takýto zvyk mali Kežmarčania tesne pred Vianocami.

KEŽMAROK. Starogermánsky zvyk udržiavali ešte v prvej polovici 20. storočia. Podľa kežmarskej spisovateľky a historičky Nory Baráthovej sa však na Štedrý večer v minulosti tešili hlavne dievčatá.

„Pri zvonení na polnočnú utekali do drevárne, brali naslepo náruč dreva. Ak bol počet polienok párny, do roka sa mali vydať. Ak bol nepárny, s výdajom museli čakať. Tak isto sa dával pozor na štekot psov a grúlenie prasiat, z ktorej strany ich bolo počuť, tým smerom sa mali dievčatá vydať,“ spomína Baráthová.

Určitým rituálom bola podľa jej slov aj štedrovečerná hostina, ktorá musela obsahovať sedem druhov jedál, a to kapustovú polievku, ryby, makové rezance, varený hrach, varené slivky, jabĺčka a orechy.

Zazvonili zvoncom

Podľa kežmarskej historičky mali na Štedrý večer o polnoci bohoslužby v kostoloch len katolíci.

„Napríklad evanjelici vo Veľkej Lomnici neďaleko Kežmarku zažali stromček, na deti zazvonili kravským zvoncom, čo znamenalo, že Ježiško sa narodil, spievali sa piesne ako napríklad Tichá noc, Svätá noc alebo piesne zo spevníka,“ opísala tamojšie zvyky.

O polnoci ešte v 30. rokoch 20. storočia prechádzali pastieri cez Veľkú Lomnicu, plieskali bičmi, trúbili a spievali koledy. Dodnes sa v niektorých dedinách zachoval tento zvyk plieskania bičov či trúbenia.

Podľa Baráthovej to malo odohnať strigy a tento akt umocňovalo aj spievanie nábožných piesní.

V tom čase mali byť domy aj maštale starostlivo uzavreté, domáci pred dvere postavili metlu alebo na dvere posvätenou kriedou nakreslili pentagram.

Šli na krížne cesty

„Našli sa však aj takí, ktorí o polnoci nešli do kostola, ale s takzvanými protibosorčími pomôckami, ako napríklad posvätenou kriedou, ostružlinami či konárikmi, sa vybrali na krížne cesty. Kriedou urobili okolo seba kruh a vykrikovali

„Striga, striga, veľmi sa mi páči, keď vás naraz vidím a vašim čarom verím!“ Strigy mohol vidieť aj ten, kto si pri zhotovovaní stolčeka nechal ostružliny, tie na krížnych cestách zapálil a k jeho ohňu sa prišli strigy zohrievať,“ pripomenula Kežmarčanka.

Podľa Štedrého večera sa na Spiši predpovedalo aj počasie na budúci rok.

„Ak bol temný, rok mal byť neúrodný. Jasný večer veštil plné stodoly. Ak boli Vianoce zelené, Veľká noc bola istotne biela,“ priblížila Baráthová.

Na počasie s cibuľou

Ako doplnila, počasie sa v tento deň overovalo aj cibuľovými šupami.

„Na stôl sa položilo dvanásť cibuľových šúp, ktoré symbolizovali mesiace budúceho roka. Do každej sa nasypalo trochu soli. Po polnoci sa kontrolovali, ktorá bola vlhká, znamenala daždivý mesiac, suchá šupka predpovedala pekný čas,“ dodala.

V prvý sviatok vianočný sa zásadne nechodilo na návštevy, rodina mala ostať spolu. Zábavy sa začínali až na druhý sviatok vianočný. V deň sv. Štefana sa na dedinách hrávali aj divadlá a po celom Spiši chodili koledníci s betlehemom.

Potom na 28. decembra, v deň Mláďatok či sviatok Neviniatok, mládenci na Spiši naháňali podľa starogermánskeho zvyku dievčatá, v rukách mali prúty a nemilosrdne ich šibali.

Dievčatá im to mohli vrátiť na Nový rok alebo počas Troch kráľov, niekde k tomu dokonca pribudla aj polievačka ako na Veľkú noc.