Bohu na slávu a človeku pre radosť. V malej obci Hranovnica neďaleko Popradu vznikajú organy, ktoré zdobia kostoly hlavne na východnom Slovensku. Kráľovský nástroj vychádza z rúk GABRIELA BIESA a jeho tímu. Svoj pracovný život zasvätil píšťalkám, ich intonácii a ladeniu. Ako hovorí, priviedli ho k tomu cesty božie.

Ako ste s výrobou organov začali?

„Neprišlo to zo dňa na deň, ani z roka na rok. Išlo to maličkými krôčikmi. Všetky veci však k tomu smerovali už po skončení základnej školy. Mal som vzdelanie, ktorým som mohol nadviazať na remeslo. Vyučil som sa ako mechanik strojov a zariadení, išiel som na konzervatórium, urobil som si hudobné vzdelanie. Túžba však nevznikla u mňa. Ja som chcel byť muzikantom, štyri roky som hral vo filharmónii. Všetky okolnosti v živote ale smerovali k organom a začal som chápať, že asi toto je moje poslanie.“

Ste jediní na východnom Slovensku, ktorí sa venujú výrobe organov. Začiatky asi neboli jednoduché.

„Boli zaujímavé v tom, že nikto z nás nebol doma v remesle. Predtým, ako sme sa s bratom dali dohromady, som bol jediný, kto už pracoval s organmi. Nevyrábal som ich, ale opravoval. Sedem rokov som chodil po Slovensku. Všímal som si ich, až to postupne vyústilo k nápadu, že to skúsime.“

Ktorý organ bol prvý, ktorý vyšiel aj spod vašich rúk?

„Prvý nás oslovil zbormajster Viliam Gurbaľ zo Zboru svätej Cecílie z Košíc. Chcel malý, prenosný organček, ktorý by sprevádzal zbor. Mal iba okolo dvesto maličkých píšťal. To bol prvý pokus s reálnou výrobou. Neskôr nás oslovila farnosť v Košiciach Nad jazerom, kde už chceli veľký nástroj. Pustili sme sa do toho. Mal som vtedy o desať rokov menej. Aj pán Ježiš, keď zavŕšil svoje dielo, mal 33 rokov. Vtedy je človek pri najväčšej sile, energii a vytrvalosti. Robilo sa teda s veľkým entuziazmom.“

Ako dlho musíte na jednom organe pracovať?