Rainerova útulňa má v zime osobité čaro

Známa Rainerka láka turistov nielen útulnosťou, chatárom, ale aktuálne aj snehovým betlehemom.

Neďaleko Hrebienka vo Vysokých Tatrách stojí najstaršia a najmenšia zachovaná chata v Tatrách.

VYSOKÉ TATRY. Výlet k Rainerke poteší aj malých turistov. Nie je náročný. Vyšliapete na Hrebienok, prípadne vás vyvezie lanovka a zamierite okolo reštaurácie na chodník vedúci ku chate.

Vydáte sa po zelenej alebo červenej turistickej značke a približne po 30 minútach pokojnej chôdze nájdete na poľane malú Rainerovu útulňu.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Trojkráľové poludnie pri Rainerovej chate skúpa zima nezničila Čítajte

Minimúzeum vnútri

Rainerku postavil v roku 1863 nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer. Bola prvou chatou vo Vysokých Tatrách. Slúžila hlavne pre potreby turistov, kedysi aj ako sklad pre chatu Kamzík, ktorá v roku 1980 zanikla.

O 18 rokov neskôr ju začal prevádzkovať Peter Petras. Vdýchol jej dušu a vytvoril atmosféru, ktorá láka okoloidúcich turistov.

Súčasne je chata aj akýmsi minimúzeom horolezectva a tatranských vysokohorských nosičov. Slúži ako informačné centrum s možnosťou občerstvenia.

Miesto, kde zastal čas

Charakter útulne dotvára práve osobnosť chatára Petra Petrasa. Jej súčasti sám na vlastných pleciach vyniesol na poľanu.

Keď začínal so stavbou, pred ním stáli iba ruiny. V Petrasovej spoločnosti zabudnete na starosti obyčajných dní, ujdete od výdobytkov doby a vrátite sa v čase o desiatky rokov nazad.

Zima bez betlehema je ako chata bez chatára

Neoddeliteľnou súčasťou zimy na Rainerke je aj ručne vyrobený betlehem zo snehu. Aj keď zima bola pred koncom roka veľmi skúpa a veľa mrazivej pokrývky nepriniesla, chatár sa nevzdával.

Od začiatku decembra Petras nachodil kilometre s lopatami plnými snehu v rukách, len aby zachoval dlhoročnú tradíciu.

„Nakladali sme sneh do debnenia, ubíjali ho, a keď sme mali korpus už hotový, prišlo oteplenie,“ povedal Petras.

Celé dielo prekryl pohotovo plachtou a ohradil drevenými panelmi. Vďaka tomu teplo betlehem nezložilo. Začalo mrznúť a chatár dopracoval aj sochy svätej rodiny vnútri.

Petras považuje tohtoročný betlehem za jeden z najkrajších a kvôli snehovej mizérii sám hovorí o zázraku.

Prečítajte si aj glosu Jany Pisarčíkovej

Človek, neblázni!

Vylepšenia nepotrebuje

Každoročne snehová krása vyzerá úplne rovnako. Inak by to podľa chatára ani nešlo. Je tam Mária, Jozef a malý Ježiško, uložený v jasliach.

„Vystihuje to súdržnosť rodiny. Ak by som tam dal ovcu či somára, bolo by to zbytočné,“ povedal Petras.

Betlehem je vysoký tri metre, široký viac ako štyri. Vždy, keď ho chatár dokončí, považuje to za vrchol zimy.

Ako povedal, nepostavil by ho jedine vtedy, ak by ho porazilo. „Cítil by som rest. Stavba betlehema je pre mňa spôsob trávenia adventu. Bola by to škoda. Moje skryté umelecké schopnosti by ostali nevyužité,“ povedal s úsmevom.

Dokedy snehová krása pred Rainerkou ostane, závisí od počasia.

Chatár Petras prisľúbil, že ak sneh ešte vydrží, poteší turistov aj inými sochami.

Prinášame aj fotogalériu

Prinášame aj fotogalériu V Tatrách je snehu málo, Petras aj tak betlehem postavil. Pozrite si ho Čítajte

Ťažké roky posunuli chatu dopredu

Čaro Rainerovej útulne ročne zhliadne množstvo turistov. Aj keď uplynulé roky neboli na Rainerke ružové, chatár je srdcom Tatranec a potvrdilo sa, že všetko zlé je na niečo dobré.

Aj keď hrozilo, že o chatu príde, zlá skúsenosť ho neodradila, práve naopak. „Predchádzajúci rok nás veľmi posilnil v tom, že žiadneho úradníka sa netreba báť,“ povedal.

Rok 2014 bol pre ich rodinu prvým rokom istoty a príležitosťou nabrať druhý dych.

„Hneď vo februári sme urobili drevenú podlahu. Tento rok chceme, i keď to bude obrovský boj s byrokraciou, predĺžiť strechu dozadu, lebo nám dovnútra vteká voda,“ spomenul svoje plány.