V Tatrách zomrelo za krátky čas až sedem ľudí. Kde hľadať príčiny?

Záchranári odporúčajú nejsť do Tatier bez turistických paličiek a stúpacích želiez.

Od 23. decembra do 4. januára utrpelo v Tatrách smrteľný úraz až sedem ľudí. Ďalších šesť životov vyhaslo na ich poľskej strane. Zľadovatené chodníky a následné pády napáchali veľa nešťastia.

TATRY. Mrazivé a slnkom zaliate Tatry bez snehu lákali návštevníkov aj počas sviatočných dní. Ľudia odišli na túry, no domov sa už nevrátili.

V slovenských horách zaznamenala Horská záchranná služba (HZS) počas sviatkov 152 úrazov, z toho sedem smrteľných. Podobné tragédie sa stali aj u našich severných susedov.

Také smutné dni mali záchranári naposledy pred 18 rokmi, kedy za tri dni vzali hory život piatim ľuďom.

Tohtoročné čierne čísla však bilanciu prekonali. Spoločným menovateľom nešťastí bolo pošmyknutie a následný nekontrolovateľný pád, ktorý väčšinou končil v skalnej sutine alebo medzi skalami.

Horský vodca pripisuje nešťastia nesprávnym chodením v mačkách.

Tragický predposledný deň roka

Sériu nešťastí akoby odštartovali štyri tragické úmrtia. Záchranárom deň pred Silvestrom predpoludním nahlásili dva pády horolezcov. Prvý v oblasti Rovienok.

Druhý v zlomku sekundy pod Prostredným hrotom. K obom prípadom okamžite vyštartovali leteckí i horskí záchranári.

Išlo o troch Slovákov, ani jeden z nich nehodu neprežil. V oblasti Rovienok horolezec letel dole do doliny 150 až 200 metrov medzi skalami a ďalších 150 v snehovom teréne. Nárazy na skalné prahy mu spôsobili zranenia nezlučiteľné so životom.

„Liezli relatívne jednoduchú lezeckú túru, voľne nenaviazaní na lane a jeden z dvojice spadol,“ povedal pre TASR veliteľ zásahu Martin Matúšek.

Spadli obaja, nik nevie prečo

V druhom prípade už boli dvaja horolezci zrejme v ľahšom teréne. Preleteli snehovým a zmiešaným terénom dole do doliny. Leteli niekoľko stoviek metrov. Laná už mali odviazané.

Prečo spadli obaja, ostáva záhadou. Sériu predsilvestrovských tragédií uzavrela smrť horolezca v oblasti Parichvosta v Západných Tatrách.

Nasledujúci deň bol opäť tragický

Hneď na Silvestra sa už zo svojej túry nevrátil 26–ročný turista. Vybral sa na najvyšší vrch Belianskych Tatier.

Záchranárom zazvonil telefón už v stredu pred Silvestrom. Pre svojho kolegu prosili vo večerných hodinách pomoc turisti ubytovaní v obci Ždiar. Ráno sa vybral na Havran. Nevrátil sa a nedvíhal telefón.

Záchranári HZS v spolupráci s Letkou Ministerstva vnútra SR po ňom pátrali v nočných hodinách, vybavení prístrojmi na nočné videnie a termovíziou. Ráno museli pokračovať opäť. Strateného turistu našli v Hlásnom žľabe, v severovýchodnom úbočí Ždiarskej vidly, v obedňajších hodinách.

„Záchranári po vysadení na mieste zistili, že turista si pádom privodil zranenia nezlučiteľné so životom. Následne telesné pozostatky transportovali za pomoci vrtuľníka do márnice v Ždiari,“ informovala na stránke HZS. Bola to už piata obeť Tatier za dva dni.

Umrel aj skialpinista

Už deň po Novom roku si hory na smutný účet pripísali ďalšie meno. Dvadsaťdvaročný skialpinista sa vybral na túru do oblasti Salatínov v Západných Tatrách. Nevrátil sa a telefón bol nedostupný.

Do pátracej akcie odišlo niekoľko profesionálnych a zmluvných dobrovoľných záchranárov HZS zo severnej aj južnej časti Západných Tatier. Prepátrali oblasť Salatínov, Baníkova, Smutnej a Zelenej doliny. Na južnej strane postupovali záchranári smerom ku Baníkovu a dolinou Parichvost.

Nezvestného našli dve hodiny od nahlásenia v centrálnom žľabe Salatínov. Žiaľ, už bez známok života. Príčinou úmrtia bol opäť zrejme pád.

Piaty deň – sedem mŕtvych

Prvá januárová nedeľa sa v Tatrách tiež zapísala do kroník čiernym písmom. Traja slovenskí horolezci zostupovali v Prednej Bašte v smere do Mlynickej doliny. Dvestometrový pád 23–ročný mladík neprežil.

„Pravdepodobnou príčinou pádu bolo pošmyknutie sa na ľade v kombinácii s tvrdým snehom,“ informovala HZS.

Pomoc potreboval aj jeho kolega. Ostal zakliesnený v mieste pošmyknutia. „Za pomoci navijaka a v trojrohej sedačke sa v spolupráci s leteckými záchranármi podarilo záchranárom muža vyprostiť a mierne podchladeného po medzipristátí letecky transportovať do popradskej nemocnice,“ dodali záchranári.

Bez vybavenia ani na krok

Záchranári odporúčajú nejsť do Tatier bez turistických paličiek a stúpacích želiez. Dennodenne upozorňujú návštevníkov na tvrdé a zľadovatené chodníky a na veľké riziko pošmyknutia. Aj jeden nesprávny krok môže znamenať smrť.

Michal Gerčák spoznáva Tatry už približne dve desaťročia. Takmer 11 rokov pracoval ako profesionálny záchranár HZS vo Vysokých Tatrách. Dnes je horským vodcom. Podľa jeho slov boli podmienky v Tatrách počas nešťastí podobné alpským.

„Koncom novembra nasnežilo veľké množstvo snehu, vietor ho prefúkaval, začiatkom decembra boli v Tatrách zimné podmienky, potom boli plusové teploty a neskôr prišlo opäť ochladenie,“ povedal Gerčák.

Sneh stvrdol. Bol premočený. Vznikol tak tvrdý podklad. Podmienky pre horolezcov a túry boli výborné. „Sneh vytvoril firn (ľadovcový tuhý sneh – pozn. red.), bolo ľahké dostať sa na vrcholy, nebolo sa treba prebárať,“ vysvetlil Gerčák.

Zimná túra bez zimnej výbavy však neprichádzala do úvahy. „Veľakrát sa ľudia vybrali na túru bez patričného vybavenia a pri zostupe zistili, že v strmom teréne sa nevedia bez mačiek pohybovať a žiadali o pomoc. To je nemysliteľné,“ povedal.

S mačkami to treba vedieť

Podmienky v Tatrách však neboli hlavnou príčinou nešťastí. „Počasie sa nezhoršilo náhle, horská služba ľudí o podmienkach informovala,“ vysvetlil.

Kameň úrazu vidí niekde inde – v dokonalej technike chôdze v mačkách. Mnohí to podcenili.

Mačky si netreba na nohy iba dať, ale aj vedieť, ako v nich chodiť.

„Majú dvanásť hrotov a existuje technika ako sa v nich kráča, pretože pri pošmyknutí v strmom svahu, pričom človek nevie zachytiť pád horolezeckým čakanom alebo nie je istený lanom, behom niekoľkých sekúnd naberie obrovskú rýchlosť a je nekontrolovateľný. Skaly neboli pokryté snehom a tie pády teda končili tragicky,“ vysvetlil.

Obete za krátky čas a na rôznych miestach

Po tragédiách v Tatrách bilancovali aj horskí záchranári. Vysoký počet úmrtí v tak krátkom čase vyčnieva aj v ich štatistikách.

„Stretli sme sa už napríklad so šiestimi smrteľnými úrazmi, bolo to v marci v roku 2013, avšak tie sa udiali v rozmedzí 20 dní. V tom období bola bohatá snehová nádielka a štyri osoby zahynuli pri páde lavíny. Snehové podmienky v tom období boli pravým opakom terajších podmienok. Pamätám si napríklad aj na Silvester 2005, keď zomrelo sedem ľudí v lavíne v Západných Tatrách. Toľko obetí v tak krátkom časovom období na rôznych miestach sme však doteraz nezaznamenali,“ povedal Jozef Janiga, riaditeľ HZS.

O tom, prečo sa stalo toľko úrazov naraz, možno dnes iba špekulovať. Vylúčiť nemožno trebárs to, že obdobie nedávnych vianočných dní mnohí turisti využívali aj na pracovné voľno a tak ich bolo v Tatrách aj viac.

„Môže to súvisieť aj s návštevnosťou, ktorá sa s príchodom vianočných sviatkov, prázdnin a nového roka zvyšuje a s krásnym slnečným počasím. To pritiahlo do hôr veľké množstvo návštevníkov. Napokon, dokazujú to aj štatistiky a zvýšený počet úrazov, ktorý v tomto období evidujeme. Súvisí to však aj s vývojom počasia. Podmienky s tvrdým snehom, ľadom a trčiacimi kameňmi nie sú vhodné pre všetkých. Každý horolezec či turista by mal sám za seba vedieť zhodnotiť, čo sú pre neho dobré a čo zlé podmienky,“ doplnil J. Janiga.

Hory prekvapia, nie vždy príjemne

Žiaľ, úmrtia v horách vždy boli a nevyhneme sa tomu, že aj stále budú. Stále je však možné pracovať na ich znižovaní rôznymi opatreniami, či osvetou.

„Denne máme dostupnú infolinku pre verejnosť. Na našej webovej stránke aktualizujeme výstrahy. Kto si nie je istý, odporúčame oprieť sa o skúsenosti horských záchranárov a nehanbiť sa vyžiadať si podrobné informácie o podmienkach. To, či takto eliminujeme úrazy, o tom ťažko hovoriť, pretože v mnohých prípadoch platí moment prekvapenia, malej nepozornosti. Nepostačia nám ani znalosti z príručiek, či rady tých skúsenejších. Spomeniem len jedno slovo – hory. Sú nevyspytateľné a nie vždy nás prekvapia príjemne,“ poznamenal J. Janiga.

Dodal, že s horolezectvom sa nespájajú iba skaly či ľady. Pod stenu totiž treba aj dôjsť.

„V prípade lavínového nebezpečenstva umiestnia záchranári priamo v teréne výstražné tabule. Stalo sa, že záchranári počas výkonu služby upozornili na zlé podmienky návštevníkov priamo v teréne a odporučili im vrátiť sa.“

V minulom roku prišlo v Tatrách o život 17 ľudí, čo bolo o sedem viac ako rok predtým.

Záchranárske vrtuľníky lietali častejšie

Oproti minulému roku stúpol počet zásahov v teréne aj vrtuľníkovej záchrannej službe.

„Vzlietli na pomoc pacientom presne 1651-krát,“ informovala Zuzana Turočeková, hovorkyňa Air Transport Europe (ATE).

Piloti nalietali pre záchranu ľudských životov viac ako 1700 hodín. „Predstavuje to nárast oproti minulému roku o trinásť percent,“ povedala Turočeková. Najviac do terénu leteli v letných mesiacoch.

Zranení turisti sú až na treťom mieste

Operačné stredisko vysielalo vrtuľníky najčastejšie k pacientom s ochorením srdca, k dopravným nehodám a v 168 prípadoch boli leteckí záchranári privolaní na pomoc zraneným v horských oblastiach, na lyžiarskych svahoch a v ťažko prístupnom lesnom teréne.

Pomáhali aj pri tragickom prelome roka.

„Je nám to obzvlášť ľúto z dôvodu, že v priebehu niekoľkých dní prišli v Tatrách o život veľmi mladí ľudia,“ povedal Ján Kuboši, riaditeľ Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ATE.

Zároveň vyslovil prianie, aby nový rok pokračoval lepšie. „Aby naše posádky privolávali k zraneným, ktorým budú môcť čo najlepšie pomôcť či zachrániť život.“

Čierny deň Raja

Národný park Slovenský raj je po Vysokých Tatrách v poradí druhou najnavštevovanou lokalitou v rámci národných parkov. V minulom roku bola z pohľadu úrazovosti výletníkov v Raji dobrá sezóna a záchranári nezasahovali pri väčších zraneniach.

Čiernym dňom, ktorý sa ale zapísal do kroniky nešťastí uplynulého roka, bol 17. júl. V Prielome Hornádu sa pri záchranárskej akcii zrútil do rokliny vrtuľník, ktorý sa zachytil o vysoké napätie. Zahynuli v ňom štyria záchranári. Tento deň ostane navždy v pamätiach vrtuľníkovej záchrannej služby.

„Najsmutnejšou udalosťou v minulom roku bol pre nás všetkých pád nášho vrtuľníka v Slovenskom raji, kde sme stratili veľmi dobrých kolegov a priateľov,“ povedal Kuboši.

Mimo trasy

„Počasie v letných mesiacoch bolo teplé a suché. V roklinách nebolo veľa vody, a tak bol prístup v teréne veľmi dobrý. Na jeseň, keď sa objavili väčšie prehánky, záchranári zasahovali pre menších nehodách. Niektorí výletníci majú tendenciu z obavy pred zmočenými nohami namiesto po koryte prechádzať strmým a šmykľavým úbočím roklín. Neuvedomujú si, že im hrozí oveľa väčšie nebezpečenstvo pošmyknutia,“ povedal Ivan Krajčír, riaditeľ Oblastného strediska Slovenský raj.

Aj toto ročné obdobie láka turistov a športovcov do Raja. Dôvodom je ľadová výzdoba bočných stien a zamrznuté koryto Hornádu. Riaditeľ upozorňuje, že pri vychádzkach treba očakávať, že sa na rebríkoch šmýka.

„Terén netreba nikdy podceňovať. Najmä drevené rebríky sú zľadovatené, a preto je potrebné zobrať si na túru turistické palice, mačky a prípadne malý čakan.“

Pozor na skoré stmievanie

Vo väčšej obľube je z roka na rok ľadové lezenie. V súčasnosti sa dá liezť v smere toku a v niektorých roklinách Suchá Belá, Kláštorská roklina, Sokolia dolina a vodopád v Letanovskom mlyne.

Možnosť prechádzať sa po ľade nie je dlhodobá záležitosť. Vyššie teploty znemožnia prístup na roztápajúci sa ľad.

„Pri prechádzke po Hornáde by nemalo dôjsť k väčším úrazom. Skôr hrozí prepadnutie ľadu a nohy skončia vo vode,“ hovorí riaditeľ.

V zimnom období sa skoro stmieva, a tak si treba naplánovať túru v dopoludňajších hodinách. Koncom roka pomáhali záchranári štvorčlennej poľskej rodine, ktorú pri prechode z Čingova na Letanovský mlyn zastihla tma.

Bez svetiel sa nedokázali zorientovať a pokračovať vo vopred naplánovanej ceste.

O aktuálnych podmienkach v Slovenskom raji aj vo Vysokých Tatrách informuje internetová stránka Horskej záchrannej služby.