Byť dobrovoľníkom a pracovať tisícky kilometrov od domova nedokáže len tak hocikto. Lukáš Ogurčák zo Starej Ľubovne sa však pred časom rozhodol, že svoju najbližšiu budúcnosť spojí s misionármi. Vo vzdialenej Afrike pomáha chlapcom z ulice.

STARÁ ĽUBOVŇA. Pre misie sa Lukáš rozhodoval postupne. Riešil viaceré rébusy, napríklad aj svoje pokračovanie v štúdiu na vysokej škole.

Túžba spoznávať a pomáhať bola napokon silnejšia. Od septembra minulého roka je so saleziánmi v africkej Angole.

Ako bežný dobrovoľník pracoval Lukáš aj doma. Pripravoval festivaly, podieľal sa na táboroch s deťmi, organizoval rôzne stretnutia.

„Veľmi ma to bavilo. Vedel som, že mi to dá vždy viac, ako môžu dať peniaze. Ľudia sa k vám ako dobrovoľníkovi správajú inak. Prejavia viac úcty, ak vedia, že to nerobíte pre peniaze. Život nie je len o tom, prijímať, ale aj dávať,“ vyznal sa.

Do Angoly vycestoval Lukáš na 11 mesiacov.

„Je to dlhá doba, ale o to lepšie si človek môže prejsť rôznymi situáciami a lepšie spoznať seba i prostredie, v ktorom sa nachádza. Môže to byť zároveň čas, kedy sa mi moja budúcnosť v hlave ujasní,“ poznamenal.

Detstvo a zlom v živote

Lukáš, ktorého blízki poznajú aj pod prezývkou Ogi, o sebe prezradil, že v detstve prežil bežný, bezstarostný život. Hrával futbal, skrývačky, lákalo ho to aj do prírody.

Dostal sa aj ku skautingu, ktorý mu veľa dal.

„Taktiež som miništroval, ale o pár rokov neskôr som už chodil poza školu, falšoval ospravedlnenky a stal sa ateistom - neveril som v Boha. No potom nastal v mojom živote zlom a to našťastie zmenilo v mojom živote veľa vecí. Dostal som sa do kresťanského spoločenstva mladých, ktorého som teraz lídrom,“ povedal.

Mama ho pochopila

Počas strednej školy Lukáš vážnejšie uvažoval, čo bude ďalej. V predposlednom ročníku mu v hlave vírili misie, no myslel, že ide iba o chvíľkovú túžbu. Tá ale neutíchla ani po skončení strednej, kedy podal prihlášku na vysokú školu.

„V rozhodnutí bolo – prijali sme vás a tak som šiel na vysokú. No stále viac som cítil, že toto nie je to, čo chcem a tak som po rozhovore s mamkou, ktorá mi na moje veľké začudovanie rozumela a dokonca podporila, odišiel zo školy a prihlásil sa na prípravu pred misiami u saleziánov,“ prezradil.

Saleziáni sa pri misiách špecializujú na pomoc mladým a deťom. Príprava trvala desať mesiacov.

„Sústredili sa na naše osobné formovanie, skúmali, či misie sú to, čo chceme. Niektorí do toho nešli. My ostatní sme potom s napätím čakali, kam nás pošlú. Mne prischla Angola, mohol som sa tak na ňu začať pripravovať – študovať krajinu, kultúru a hlavne to najdôležitejšie – ich jazyk, ktorým je portugalčina. Bola to pre mňa výzva,“ hovoril.

Jazyk sa naučil až v Angole

S novým jazykom typickým pre Angolu sa Ogi dovtedy nestretol, bola pre neho veľkou neznámou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš