Za žiadnych okolností sa v živote netreba vzdávať. O tom svedčí príbeh Róberta z Popradu, ktorý stál na tenkej hrane medzi smrťou a životom.
POPRAD. Róbert Bae Kahoku Stangl má 33 rokov. Narodil sa v meste pod Tatrami a vôbec netušil, že v živote bude čeliť veľkej pliage, rakovine.
Pobil sa so smrtkou a svojou chuťou do života, vôľou smiať sa a psychikou jej otupil kosu.
Vždy si povedal, že to prejde
Žil obyčajný život ako každý chlapec v jeho veku. Džudo, pingpong, posilňovňa. Nikdy nešetril peniaze a nezaujímal sa o veci ako je poistenie či zdravie.
„Keď sa to človeka priamo nedotýka, nerieši to,“ hovorí Róbert.
Pred rokmi začal mať zdravotné problémy. Zo začiatku ich nepovažoval za dôležité. „Vždy som si povedal, že to prejde,“ pokračuje.
Extrémne schudol, prestalo mu chutiť jesť a pociťoval bolesti v strede hrudníka. „Ešte stále som si hovoril, že to prejde, po týždni tak aj stalo. Komu by napadlo, že to môže spôsobiť veľký problém.“
O dva roky sa ale bolesti vystupňovali, ráno vstával prepotený. „Zvaľoval som to na termo paplón, ktorý som dostal pod stromček,“ zasmial sa.
Doktor zhodnotil, že za problémy môže chrbtica. „Ortopéd mi povedal, že mám prísť o sedem mesiacov. Ja som mu vtedy odpovedal, že o sedem mesiacov už môžem byť mŕtvy. Paradox je, že presne o sedem mesiacov som sa dostal do kómy,“ spomína Róbert.
Išlo nielen o zdravie, ale o prežitie
Diagnózu s chrbticou mu určilo ešte pár lekárov, z pohotovosti odchádzal domov vždy s liekmi. Žiadne odbery krvi, nič, až kým mu na krku nevyskočila veľká bula.
„Doktor ma poslal na hematológiu. Doktorka hneď povedala, že to treba vybrať,“ hovorí Róbert.
Nasledovala operácia. Uzlinu vybrali. „Bola mi diagnostikovaná rakovina lymfatického systému, v treťom štádiu. A odvtedy sa začal môj boj o to, aby som bol zdravý. Áno, najprv išlo o to byť zdravý, no neskôr už išlo o prežitie.“
Rástlo to rýchlo, ako ide rýchlik z Popradu do Košíc
Smer Košice, onkológia. CT vyšetrenie, odber kostnej drene.
„Tú som mal čistú, jeden dôvod na úsmev, ale cétečko potvrdilo, že mám veľké nádory v krku a na hrudníku. Neskôr som cítil bolesť aj vzadu na lopatkách. Rástlo to rýchlo, asi tak rýchlo ako ide rýchlik z Popradu do Košíc.“
Nasadili mu najviac chemoterapií, koľko sa dalo. Dokopy šestnásť.
„Prvé chemo bolo veľmi ťažké, chcel som spáchať samovraždu, niečo hrozné. Sila vôle a psychika, ale u mňa fungovali. Povedal som si, že telo si zvykne. Hneď po druhej chemo som som sa unavený chytil za vlasy a ostali mi v ruke. Už som vedel, že sa idem oholiť. Nebudem to predsa zbierať po posteli.“
Zdanlivé prechladenie
Po odbere piatej dávky prišli komplikácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
