Hradný palác v Podolínci prestavali na radnicu

Iba o málo hradoch sa zachovali presné záznamy o ich počiatkoch. Podolínec patrí medzi ne.

PODOLÍNEC. V stredoveku sa výstavba hradov uskutočňovala najmä v dvoch prostrediach. Jednak sa budovali na vyvýšených miestach – skaliskách, jednak v opevnených mestách.

Na hornom Spiši boli v stredoveku vystavané dva výšinné hrady – Ľubovňa a Dunajec.

Prvý vznikol pravdepodobne z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja III. po roku 1292, druhý zásluhou Viliama Drugetha v prvej tretine 14. storočia.

V 15. storočí pribudli na hornom Spiši dva mestské hrady. Ako už bolo zdôraznené, tie sa stavali v opevnených mestách.

Pevnosť z kameňa

Takúto pozíciu mali na hornom Spiši iba Kežmarok a Podolínec. A je tu pozoruhodná súvislosť. Oba spomínané mestské hrady vznikli v čase, keď sa tieto mestá dostali do područia zemepánov.

V prípade Kežmarku to boli Zápoľskovci, ktorí iniciovali výstavbu tamojšieho hradu po roku 1461.

Ako to bolo s Podolíncom? Hrad v tomto meste vznikol o polstoročie skôr. Musíme sa tak vrátiť ešte do obdobia panovania uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského.

V roku 1408 sa Žigmund rozhodol podarovať pomerne rozsiahly majetok v okolí Starej Ľubovne a Podolínca, vrátane spomínaných miest, svojmu tajnému kancelárovi Imrichovi z Perína.

Ten už nasledujúci rok požiadal panovníka o povolenie postaviť v Podolínci hrad. Žigmund mu vyšiel v ústrety a 10. apríla 1409 povolil Imrichovi vybudovať „hrad alebo pevnôstku z kameňa alebo dreva vo vnútri hradieb“.

Administratívne centrum

Mestské hrady spravidla umiestňovali pri hlavných mestských bránach. Imrich sa rozhodol pre priestor Vyšnej brány, smerom na Kežmarok. S výstavbou pevnosti začal okamžite.

V roku 1410 mu ale spomínaný majetok na hornom Spiši, vrátane Podolínca, Žigmund odobral. Keď sa uhorský kráľ rozhodol dať v roku 1412 do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi II. za pôžičku časť Spiša, v zálohovej listine sa popri meste Podolínec spomína aj tamojšia pevnosť (fortalicium).

Odvtedy nadobudol hrad celkom inú pozíciu, ako to pôvodne plánoval Imrich z Perína.