Ján Plaček z Popradu vlastní veľký batoh spomienok. Dnes je dôchodcom. Svojím životom sa doslova preliezol. Stál na viacerých vrcholoch a so sebou vždy mal aj hudobné nástroje.
POPRAD. Popradčan Ján Plaček spojil lásku k hudbe s láskou k horám. Celý svoj život liezol po Tatrách, dvakrát zdolal Mount Blanc.
Na dovolenke pri mori nikdy neležal na pláži, ale zdolával všetky okolité kopce aj s hudobnými nástrojmi.
Dodnes ešte hráva na svadbách, vstup do manželstva už spríjemnil viac ako tisícke mladých párov.
Narodil sa v Levoči
Šesťdesiatštyriročný dôchodca z Popradu Ján Plaček si so sebou na staré kolená nesie batoh spomienok, pri ktorých sa mu tlačia slzy do očí.
Na svet prišiel v nemocnici v Levoči, ale odjakživa je Popradčanom. Na svoje detstvo rád spomína.
„Hrávali sme hokej tak, že sme si nanosili vedrá s vodou, tam, kde je dnes fontána. Urobili sme si ľad a hrali sme hokej. Plávať som sa naučil vo Velickom potoku. Voda bola studená, ale nám to neprekážalo,“ spomína s úsmevom Plaček.
Nakopol ho turista na Rysoch
Už od svojich štyroch rokov začal hrať na husliach. Priviedla ho k tomu jeho mamka. Túžil po akordeóne, ale keďže peňazí na rozdávanie v rodine nebolo, a husle zdedil po bratovi, učil sa hrať na ne.
Jeho otec mu zase odovzdal svoju lásku k horám.
„Bol to veľmi múdry človek, nebol horolezec, ale miloval kopce. Keď som bol prvýkrát na Rysoch a počul som turistu, ako hovorí tam je Gerlach, tam je Končistá a ukazoval na ne, vravím si, tak ja som tu doma a ja to tu nepoznám? Keď som mal ísť prvýkrát na Gerlach, hral som futbal a zlomil som si ruku, tak som na neho nemohol ísť. Bol som smutný, to som ale vtedy ešte netušil, že ho prejdem osemkrát, po pilieroch, po stenách,“ hovorí Plaček.
Láska k horám prerástla do vášne
Veľkým štartérom v jeho lezení bolo milé stretnutie. Nikdy nezabudne, ako raz spolu s „Tatkom“ Ladislavom Janigom sadli na jeho starý motocykel, prešli ním cez Gerlachov, prešmykli sa na Popradské pleso, zamkli motorku a išli hore pešo.
„Stretli sme vtedy Gálfyho a Urbanoviča, ktorí robili expedície do Himalájí. Moja láska k horám prerástla do vášne. Už som si našiel trasy a začali sme liezť. S rokmi náročnosť stúpala. Potom už prišli chvíle, keď som liezol naozaj ťažké cesty. Celú západnú stenu Lomničáku, známu ako žltá stena, Gerlach z každej strany a podobne. Mal som také šťastie, že som liezol so slávnymi horolezcami ako Milan Kriššák a iní,“ vysvetľuje Plaček.
Schody v dome lemujú fotografie
Najkrajšie roky zažil počas vojny na Morave, kde bol vedúci horolezeckého oddielu. Na výlety chodievali vo vetrieske. Trénovali na skalách, vycvičili si ruky i nohy. „Nechcem sa chváliť, ale liezli sme už tak dobre ako opice.“
Tatranské štíty nie sú však jediné, ktoré vo svojom živote zdolal. Liezol aj na Mount Blanc, dvakrát z dvoch strán, Saint Morris vo Švajčiarsku, a aj v talianskych Dolomitoch.
„Na Gánok som sa ale nikdy nedostal,“ smeje sa Plaček. „Je to od ruky, ale neľutujem to. Mal som kamaráta, ktorý tam liezol so svojou dcérou. Bol z Batizoviec, mal výsadu nenosiť prilbu. Ak by ju mal, dodnes žije. Žiaľ, už nie je medzi nami,“ pokračuje Plaček.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
