Mladá mamička VERONIKA GRANČAYOVÁ sa umeniu venuje odmalička, jej nadanie a zanietenosť sa v kombinácii s potrebnou dávkou fantázie utajiť nedali. Rodáčka z Vyšných Ružbách žijúca v Tatrách považuje seba za manuálne zručného človeka.
STARÁ ĽUBOVŇA. Výtvarnej i drotárskej tvorbe sa Veronika venuje od svojich detských liet, keď vyrastala v kúpeľnej obci.
Záľubu postupne zmiešala s talentom a tak jej výrobky možno pokojne označiť za umelecké. Na svoje koníčky dnes toľko času nemá, ten venuje najmä svojim deťom i zamestnaniu.
Výstavu mala už v 14 rokoch
„Môj talent prvýkrát vážne a rázne podchytil bratislavský umelec, maliar Vlado Droppa, syn akademického maliara a zaslúžilého umelca Vladimíra Droppu. Osud asi zariadil, aby ma objavil,“ prezradila Veronika, ktorá si uvedomuje, že talent má od Boha.
K spolupráci s umelcom z Bratislavy došlo náhodne. Veroniku spoznal, keď si dával u jej otca opraviť auto.
V tom čase pracoval v ateliéri vo Vyšných Ružbachoch. Oslovili ho jej drotárske výrobky.
„Vlado vo mne cítil vážny talent a začal ho vo mne cielene rozvíjať, drôt – čiara – kresba – maľba. Pozval ma do ateliéru a začala som cvičiť najskôr kresbu, neskoršie maľbu. Naša vzájomná spolupráca vyústila do spoločnej výstavy v mojich 14 rokoch. Predstavila som 14 malieb a štyri plastiky z drôtu,“ povedala.
Nasávala vedomosti
Počiatočnú etapu umeleckého vzplanutia pomenovala Veronika ako nasávanie vedomostí, zručností i vyjadrenia cíteného.
„Dovtedajšia potreba drôtovať mi už nejako nestačila, odrazu sa mi otvorili ďalšie možnosti. Zachytávala som inšpirácie na krajinomaľbu,“ dodala Veronika.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
