Bol v slovenskom reprezentačnom družstve Horolezeckého spolku JAMES. Jeho zatiaľ posledným víťazstvom bolo zdolanie náročnej hory Fitz Roy v argentínskej Patagónii. V spomínanej športovej oblasti ešte nepovedal posledné slovo.

Vyše 15 rokov sa venujete horolezectvu. Zo záľuby sa stala profesionálna záležitosť. Z Tomášovského výhľadu ste presedlali na omnoho vyššie skaliská. Ako ste sa k tomuto druhu športu dostali?

„Začalo to turistikou v Slovenskom raji. Chodievali sme do turistického krúžku k Michalovi Buzovi st., ktorý nám dával prvé základy. Počas vychádzok do Raja sme obdivovali horolezcov lezúcich po Tomášovskom výhľade. Raz nás zobrali liezť. Po prvých pokusoch som začal ako 14-ročný každý voľný čas tráviť na skalách „Tomašáku“, ktorý má zhruba 25 metrov. Postupne sme začali spoznávať ďalšie vyššie „skalky“ na Slovensku, až sme sa dostali na 200, 300 až 900-metrové steny vo Vysokých Tatrách. Medzitým prešlo niekoľko rokov.“

Čo pre vás znamená horolezectvo?

„V prvom rade ide o dobrú partiu ľudí, kamarátov. Sú nielen odvážni, ale rozmýšľajú a konajú tímovo. Môže sa na nich človek spoľahnúť. Väčšinou sú tam ľudia, ktorým dôverujem. Na Spiši, kde máme Vysoké Tatry ako na dlani, paradoxne nemám veľa spolulezcov. Väčšinou chodievam na výstupy s kolegami zo západného Slovenska a Česka. Venujem sa aj ďalším športom, ktoré považujem za skvelé. Patrí medzi ne paragliding, jaskyniarstvo, bicykel, rafting, lyžovanie či skialpinizmus. Ide o adrenalínové športy a horolezectvo k nim určite patrí.“

Čo všetko máte prelezené? Akými mohykánmi sa môžete pochváliť?

„Stál som na vrchole Peak Lenina (7 134 m) v pamírskom Kirgizstáne. Prvovýstup na Peak Zvezdny (2 265 m) v ruskom Sibíri. Za sebou mám aj tri najvyššie Alpské severné steny Materhornu (4 478 m), Eigru (3970 m) a Grandes Jorasses (4208 m). S Janom Čechom sme to zvládli za 16 dní. V pakistanskom Karakoráme máme s Dodom Kopoldom prvovýstup v SZ 1500–metrovej stene Great Tranga (6 282 m). v Patagónii v minulom roku náročné Cerro torre (3 102 m) a Poincenot (3 002 m) a v tomto roku Fitz roy (3 375 m) a to hneď dvakrát. Samozrejme, mnoho vážnych výstupov vo Vysokých Tatrách, ale nič sa nevyrovná prechodu hrebeňa Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. To sa nám s Adamom Kadlečíkom podarilo za 15 dní.

Vo februári ste sa vrátili z Patagónie v Argentíne, kde sa vám podaril obdivuhodný horolezecký kúsok. O čo išlo?

„Od 3. januára do 6. februára som bol v argentínskej Patagónii. Spolu s Jánom Smoleňom z Dolného Kubína sme vyliezli prvovýstup na legendárny Fitz Roy, ktorý sme nazvali Asado. Naša nová línia sa nachádza v južnej stene a má výšku približne 600 metrov a obtiažnosť (M8, 7a+, C2) Hora na hranici Čile a Argentíny je 3 375 m vysoká. Miestni ju nazývajú Cerro Chalten – dymiaca hora pre neustálu oblačnosť. Názov dostala podľa kapitána lode Beagle Roberta Fitz Roya, ktorý oblasť preskúmal. O Patagónii sme počuli len to najhoršie. Zlé počasie, ťažké steny. Milo nás prekvapilo to, že sme mali šťastie, počasie nám prialo. Bolo tam úplne skvelo. Blahoželali nám kolegovia, že sme vystihli také podmienky. Výstupom sme skompletizovali tri najznámejšie, najdominantnejšie a najťažšie patagónske vrcholy – Poincenot (3 002 m), Cerro Torre (3 102 m) a Fitz Roy (3 375 m).“

Aký je to pocit stáť na vrchole po náročnom výstupe?

„Je to vynikajúci pocit. Byť na vrchole po niekoľkodňovom výstupe a vnímať svet pod sebou. Úplná sloboda. Vyvetrám si hlavu, prídem na iné myšlienky. Keď sa vrátim medzi ľudí, tak vo mne horí presvedčenie, že som niečo zažil. Že na miestach, kde sa bežný smrteľník nedostane, ostala po mne pomyselná stopa. Týmto prvovýstupom sme sa zapísali do histórie patagónskeho lezenia. Tak ako naši predchodcovia. Spišiak Vlado Petrík spolu s Michalom Orolinom a Robom Gálfym vyliezli na Fitz Roy v roku 1983 slovenskú cestu. “

Na aký výkon ste najviac pyšný?

„Je to už spomínaný hrebeň Tatier. Spolu 82 kilometrov, 130 vrcholov s prevýšením 11 000 metrov. Bol to prvý tímový prechod bez podpory zdola. Pred nami ho ako jediný prešiel Pavel Pochylý v roku 1979. Je to krásna logická línia, ktorú sa pokúšalo zdolať množstvo horolezcov a nepodarilo sa im to. Bola to pre nás veľká výzva. Vydržať takú dlhú dobu v horskom prostredí je veľmi ťažké. Žiadne iné výstupy sa tomu nevyrovnali.“

Čo prináša členstvo v reprezentačnom družstve?

„Dostať sa do reprezentačného družstva znamená mať niečo prelezené, dokázať svoje kvality. Mne sa to podarilo aj vďaka Jánovi Čechovi. Veľa sme spolu liezli. Bol to skvelý parťák zo Spiša a nešťastne umrel pri našom spoločnom výjazde v Alpách. Spolu sme vyliezli tri najvyššie alpské severné steny Materhornu, Eigeru a Grandes Jorasses. Zvládli sme to za 16 dní. Členstvo v družstve prináša príležitosť spoznať nových ľudí, cestovať, liezť a byť podporovaný aj finančne.“

Ako hodnotíte slovenské hory z pohľadu horolezca?