Architektúru a ráz baťovského mestečka chcú vo Svite zachovať

SVIT. Mesto Svit ako takzvané Baťove mestečko by si chcelo uchovať svoju typickú architektúru.

Jedno z najmladších slovenských miest vzniklo v roku 1934 na základe myšlienky podnikateľa Tomáša Baťu.

Jeho firma zo Zlína vtedy kúpila pozemky od obce Veľká, aby tam postavila podniky na výrobu viskózových vlákien.

„Svit je špecifický svojou architektúrou a technológiou stavieb. Vznikol ako typické baťovské mesto, ktorých je niekoľko v Európe i na svete. Mnoho sa tu už však z charakteru budov pozmenilo, možno aj nevhodne. Chceli by sme zachrániť aspoň to, čo sa zachrániť dá,“ uviedol svitský viceprimátor Ivan Zima.

Pomôcť tomu má podľa jeho slov aj nedávno zriadená komisia architektúry a urbanizmu pri mestskom zastupiteľstve.

Typické domčeky

Pre Svit sú typické baťovské domčeky s červenou tehlovou fasádou. Podľa vedenia mesta sa občas s odkazom bratov Baťovcov zaobchádza veľmi necitlivo.

Rôzne úpravy a prístavby postupne narušili charakter celých obvodov a podľa Zimu sa atmosféra Baťovho mestečka pomaly stráca pred očami.

Samospráva sa rozhodla, že akékoľvek jej stavebné plány by mali byť v súlade nielen s územným plánom, ale aj z hľadiska architektúry.

„Mali sme už niekoľko návrhov od investorov, ktorí mali nejaké investičné úmysly práve v oblasti baťovských domčekov, ale vôbec to nekorešpondovalo s okolitým urbanizmom, preto sme to museli odmietnuť. Chceli tam vsadiť niečo, čo sa tam vôbec nehodilo. Z hľadiska stavebného zákona by to síce bolo v poriadku, ale z hľadiska urbanizmu určite nie,“ vysvetlil Zima.

Územnoplánovacia dokumentácia mesta, pripravované zmeny a tiež investičná výstavba v meste si podľa neho vyžaduje profesionálne posúdenie zo strany skúsených a nezainteresovaných architektov.

V päťčlennej Komisii pre architektúru a urbanizmus tak pôsobia aj traja architekti.

Komisia je poradným orgánom pre primátora a mestské zastupiteľstvo pri sporných a problematických zámeroch investorov a potenciálnych developerov. Participuje tiež pri usmerňovaní stavebného rozvoja v jednotlivých lokalitách a častiach mesta.

Problémom sú domy v súkromnom vlastníctve

Výstavbu investorov v meste možno regulovať a ovplyvniť, ťažšie je to však podľa viceprimátora s tehlovými domčekmi v súkromnom vlastníctve.

„Nemôžeme ľuďom, ktorí plánujú stavebné úpravy, vydávať nejaké zákazy, skôr ich môžeme len presviedčať. Ide však o dlhodobý boj, je to o peniazoch, ak sa niekto napríklad rozhodne zatepliť takúto budovu, je z hľadiska financií rozdiel, či to zateplí izolačnou hmotou a potom dá na to omietku alebo spomínané tehličky,“ skonštatoval Zima.

Pritom Baťove domčeky, známe aj vo svete, by podľa jeho slov mohli prilákať aj turistov.

„Myslím si, že mnoho turistických atrakcií hocikde na svete je vybudovaných na marketingu, možno samo o sebe nie sú ani takou atrakciou, ale ak sa tomu urobí reklama, zaujme to aj turistov,“ dodal.

Nazdáva sa, že baťovskú architektúru vo Svite by si prišli možno radi pozrieť aj návštevníci Tatier, dovolenkujúci, ak by o nej vedeli.