VYSOKÉ TATRY. Lesníkom Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) sa aj tento rok podarilo naplniť snehom približne 30 jám, v ktorých budú počas jari uskladnené sadenice stromčekov.
Tie budú určené na výsadbu v kalamitnom území národného parku. Stalo sa tak aj napriek nedostatku snehu počas uplynulej zimy.
V ochrannom obvode Zverovka, Habovka, Štrbské Pleso, Podbanské či Tatranská Javorina lesníci napĺňali snehové jamy prírodným snehom vždy, keď napadol sneh.
Sneh pravidelne navážajú
Ako vysvetlila koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAPu Lenka Burdová, zvážali ho z dolín tak, aby boli snehové jamy včas pripravené a mohli byť v nich uložené sadenice určené na tohtoročnú jarnú výsadbu.
"V snehových jamách na Vyšných Hágoch, kde snehu takmer vôbec nebolo, je sneh zo Štrbského Plesa. Do snehových jám v Tatranských Matliaroch zase naviezli sneh z Tatranskej Lomnice," dodala.
Počas tohtoročnej jari plánujú lesníci uskladniť v snehových jamách viac ako 348-tisíc sadeníc stromčekov pestovaných v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky.
Prevládať bude smrek, smrekovec, jedľa a borovica, z listnatých stromov zase buk, javor, jaseň, jelša a brest.
Predĺžujú im zimu
"Snehové jamy sú zväčša drevené, zo všetkých štyroch strán zapustené v zemi až takmer po okraj prečnievajúcich striech. Nemajú okná, ani iné otvory, vstupuje sa do nich jedinými malými dvierkami. To všetko preto, aby z nich chlad neunikal, nepreniklo do nich teplo jarného slnka a aby sa v nich zľadovatený sneh udržal čo najdlhšie," opísala ich podobu Burdová.
Zdôraznila, že dôležité je, aby do snehovej jamy neprenikol ani jediný slnečný lúč. Sadenice by totiž mohli začať predčasne pučať a mohlo by to ovplyvniť to, či sa ujmú. Najskôr sa totiž musia zakoreniť a až potom zazelenať.
Sneh v snehových jamách sa prikrýva vrstvou pilín. Takýmto spôsobom sadenice neležia priamo na snehu a vlhkosť si dokážu potiahnuť z pilín, ktoré nasajú vodu zo snehu.
V snehových jamách sa začiatkom jari uskladňujú na krátky čas sadenice vyzdvihnuté zo záhonov v lesných škôlkach.
"Kým totiž na záhonoch v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky v nadmorskej výške približne 800 metrov už snehu niet a stromčeky začínajú vyháňať puky, na kalamitných plochách, v ktorých sa majú vysádzať, teda v nadmorskej výške nad 1 200 metrov, je snehu neraz ešte i po pás. Preto je nutné sadeniciam ich vegetačný pokoj predĺžiť, kým sa sneh neroztopí a pôda nerozmrzne," doplnila Burdová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
