Júlia Čurillová je celoslovensky známou úspešnou poetkou a recitátorkou. O jej výraznom talente svedčí množstvo významných ocenení. Aj napriek tomu má ešte nesplnené sny.
DOMAŇOVCE. Júlia Čurillová žije v Domaňovciach (okres Levoča). Takmer dvadsať rokov pracuje v Základnej škole v Bystranoch, z toho ôsmy rok ako riaditeľka.
Zo svojich, niekedy zmätených pocitov, vnútorných poryvov či prežívaných udalostí sa dostáva písaním básní.
Umeleckým prejavom slova zase rozdáva potešenie poslucháčom formou umeleckého zážitku.
Knihy hltala
„Keď som bola malá, veľmi veľa som čítala. Mala som starších súrodencov, ktorí za mňa robili domáce práce, kým ja som sa zašívala s knižkou. Zneužívala som status najmladšieho,“ spomína s úsmevom na detstvo poetka.
Množstvo kníh, ktoré doslova zhltla bolo v tomto období podľa jej slov síce pekné, ale nie práve osožné.
„Niektoré knihy neboli môjmu veku primerané. Uchvátilo ma obrovské čaro literatúry a moja predstavivosť mohla pri čítaní literárnych textov kvitnúť. Našla som sa v tejto záľube a už ako dieťa som túžila byť slávna. Chcela som sa podobať spisovateľom, aj keď som nevedela ako na to. Tak som recitovala to, čo už bolo napísané.“
V druhom ročníku na základke sa zúčastnila recitátorskej súťaže. Vybrala si ponurý úryvok z Fraňa Kráľa Jano.
A vyhrala. Roky utekali a v čase puberty sa Julka pokúšala o prvotiny.
Poškodzujúci kádrový profil
„Prvá básnička vznikla, keď som mala jedenásť. Objavil mi ju pod lavicou môj matematikár. Vážne si ju prečítal a pozrel sa na mňa. Očakávala som poznámku, ale on namiesto toho zavesil papier s básničkou na nástenku. Básnička sa volala Matematická, takže mi bolo odpustené,“ smeje sa.
Bol už len krôčik k tomu, aby si ju všimol učiteľ slovenčiny, ktorý sa jej začal venovať.
„Na gymnázium šla so mnou charakteristika, v ktorej bola spomenutá moja záľuba. Mala som to šťastie, že moja triedna učiteľka bola slovenčinárka. Od začiatku ma podchytila. Písala som do školského časopisu, chodievala na súťaže v recitácii. Bavilo ma to.“
Aj keď jej riaditeľ v maturitnom ročníku odporúčal štúdium dramaturgie či herectva, trvala na svojom. Prihlásila sa na žurnalistiku do Bratislavy.
Pre nie najvhodnejší kádrový profil ju neprijali. Inklinovanie k náboženstvu a výstup otca z komunistickej strany po vpáde Rusov v 1968. roku bol v odpovedi z UK zahmlený vetou – neprijatá pre nedostatok miesta.
Absolventka školy nastúpila pracovať do školstva.
Boľačky na papieri
Svoje boľačky si vylievala na papier. Básne sa hromadili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
