Prvá kežmarská radnica stála na najstaršej ulici, na Starom trhu, zrejme medzi ostatnými domami. Pri vpáde husitov v roku 1433 vyhorela.
KEŽMAROK. Pri stavbe nových ulíc v Kežmarku v minulosti sa uvažovalo o postavení novej, reprezentačnej radnice v strede mesta. V prvom rade musela byť priestorná. Veď v nej malo sídliť pomerne dosť ľudí.
Richtárovi pomáhali radní páni – senátori, už v roku 1301 sa spomínajú piati. Neskôr existovala 12 – členná vnútorná mestská rada a ešte neskoršie aj 50-členná vonkajšia rada.
V prvej tretine 15. storočia mala radnica viacero zamestnancov.
Len máloktorý senátor vedel písať, či čítať
Vlastnú kanceláriu mal notár. Spomína sa už v roku 1399, na starosti mal písomnosti mesta, pretože v tom čase málokto zo senátorov vedel čítať a písať.
Notár zvaný aj literatus musel vedieť nemecky a hlavne latinsky, občas sa vyžadovala aj maďarčina.
Musel vedieť dobre jazdiť na koni, lebo často chodil vybavovať rôzne záležitosti. Notári dostávali pevný plat.
Mesto malo aj plateného sluhu, ktorý chodil s listinami, napríklad pozvánkami na mestské zasadnutia.
Hlásnik na veži Vyšnej brány a strážcovia veží a mestských hradieb dostávali plat i naturálie.
Okrem toho mesto zamestnávalo aj hodinára (hodiny boli zrejme na veži kostola sv. Kríža, resp. z vnútornej strany Vyšnej vstupnej brány).
Aj majstra – zbrojára, ktorý sa staral o mestskú muníciu, mestských vojakov. Tí dostávali ako plat víno, chlieb a obilie.
Potom pastierov (pasienky boli v Bielovodskej doline), kúpeľníka – balneatora, vodovodného majstra (voda sa ťahala z prameňa Petra-Pavla nad Kamennou baňou) a špeciálnym zamestnancom bol odstreľovač vtákov.
V meste bolo veľa vrán a kaviek (dokonca jedna veža mestského opevnenia sa volala Kavčia veža).
Radnicu postihlo viac požiarov
Dnešná radnica zrejme ako jediná na Slovensku nesie nedobrovoľne na sebe stopy všetkých stavebných slohov počnúc gotickým a končiac prvkami 20. storočia.
Na vine boli požiare, ktoré popri radnici stihli zničiť aj časť mesta.
Prvú novú kežmarskú radnicu v gotickom slohu postavil v roku 1461 Juraj zo Spišskej Soboty. Z tejto stavby zachoval zvyšok trojokna na južnej strane radnice, dva gotické portály v miestach, kde neskôr postavili vežu a goticko-renesančný stĺp na prvom poschodí.
Po veľkom požiari bola radnica v rokoch 1541 – 1555 zväčšená a prestavaná v renesančnom slohu majstrom Kuntzom z Kežmarku.
Presne sa mu zmluvou určilo, aké majú byť okná, dvere, schodište. V klenbe nad miestnosťami mali byť švábske okná, mali postaviť aj krb so samostatným komínom.
O prestavbe svedčí na západnej fasáde kamenný mestský znak s letopočtom 1555, kamenné časti okien a na južnom prízemí zbarokizovaný, pôvodne renesančný portál s mestským erbom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
