Bývajú najsrdečnejší a dôveru by mohli rozdávať na kilá. Aj preto sú seniori najčastejšími obeťami podvodníkov, ktorí často nemajú hranice.
SPIŠ. Z biednych dôchodkov si platia účty a kupujú veci na prežitie. Aj napriek neustálemu upozorňovaniu médií i polície na opatrnosť starší ľudia doplácajú na svoju dôverčivosť a dobrosrdečnosť a najčastejšie sa stávajú obeťami rôznych podvodníkov.
Odborníci upozorňujú, že by sme na svojich starších blízkych nemali zabúdať. Keď sa cítia osamelo, je ľahké ich oklamať.
Najpoužívanejšie praktiky
Medzi najpoužívanejšie praktiky, ktoré práve medzi podvodníkmi letia, sú zámienky – vnuk, či synovec v núdzi a operácia príbuzného po dopravnej nehode.
Pri prvej zámienke si páchateľ vytypuje staršiu osobu, „zavolá jej na pevnú linku, a predstaví sa ako príbuzný, najčastejšie ako vnuk, či synovec. Volá pod určitou zámienkou, napríklad, že chce kúpiť auto, darček alebo potrebuje požičať peniaze na iný účel. Telefonuje babke či tete, lebo potrebuje hotovosť,“ uviedol Daniel Džobanik, hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove.
Neskôr páchateľ zavolá opäť, že si pre peniaze nemôže osobne prísť a preto pošle za seba kamaráta, alebo kolegu.
„Následne sa náhradník vnuka, či synovca skontaktuje s obeťou (babkou) osobne a predstaví sa vopred dohodnutým menom. Nič netušiaci dôchodca tak prichádza o všetky peniaze, ktoré neznámej osobe odovzdá. K odovzdaniu peňazí prichádza nie len na prahu bytu, ale aj na schodisku bytového domu alebo na ulici,“ vysvetlil Džobanik.
Dopravná nehoda, zámienka pre podvod
Vyzerá to tak, že podvodníci sa nezastavia pred ničím. Druhou zámienkou na získanie peňazí býva aj dopravná nehoda.
„Páchateľ osloví vytypovanú obeť, napríklad na ulici, s otázkou, ako sa dostane do nemocnice. Požiada obeť (staršiu osobu), aby si k nemu sadla do auta a zaviedla ho do zdravotníckeho zaradenia,“ povedal Džobanik.
Počas jazdy sa staršieho človeka snaží ohúriť vymysleným príbehom o dopravnej nehode a záchrane života príbuzného.
„Požiada o pôžičku peňazí na nutnú operáciu, ktorá v nemocnici práve prebieha. Na zvýšenie dôveryhodnosti fiktívneho príbehu páchateľ telefonuje pred obeťou s ošetrujúcim lekárom. Obeť pritom netuší, že ide len o spolupáchateľa, ktorý svoju rolu na druhej strane linky predstiera. Niekedy páchateľ obeti telefón odovzdá, a tá so spolupáchateľom v úlohe lekára komunikuje osobne,“ vysvetlil postup Džobanik.
Keď vymyslený príbeh chytí obeť za srdce, príde na rad otázka požičania peňazí.
Nastrihané noviny v taške
Ak sa obeť nerozhodne požičať peniaze bez záruk, páchatelia sú aj na túto situáciu pripravení.
„Majú po ruke peniaze v inej mene, ktoré ako záruku odovzdajú za požičané eurá obeti. Pred očami obete vkladajú do pripravenej tašky balík peňazí. Pri sprevádzaní obete ju však nepozorovane pripravia často nielen o peniaze, ale aj o iné cennosti,“ podotkol.
To, že sa stali obeťami podvodu, zisťujú starší ľudia až vo chvíli, keď sa im peniaze dlhšie nevracajú, alebo po kontrole obsahu tašky, ktorú im podvodníci nechali a zistia, že sú v nej iba nastrihané noviny.
Popradčanka tak prišla o úspory
Podobný prípad sa stal aj v septembri v Poprade. Osemdesiatštyriročnej Popradčanke zavolala neznáma žena, ktorá sa predstavila ako sesternica Jolana. Požiadala ju o pôžičku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš