V slovenských horách prišlo v minulom roku o život 45 ľudí, z toho 22 smrteľných nehôd zaznamenali záchranári Horskej záchrannej služby (HZS) vo Vysokých Tatrách.
POPRAD. „Určite je to viac ako dlhodobý priemer, ktorý sa pohybuje okolo 15 obetí ročne,“ skonštatoval riaditeľ HZS Jozef Janiga.
Ako informoval, vlani horskí záchranári zasahovali v 2 229 prípadoch, z toho vo Vysokých Tatrách 454-krát. Oproti roku 2014 ide o nárast v počte zásahov.
Vo väčšine prípadov prišli ľudia o život mimo turisticky značených chodníkov, v horolezeckom teréne, v ktorom by sa mali skôr pohybovať len horolezci.
„V mnohých prípadoch išlo o ľudí, ktorí nemali dostatočné skúsenosti a pohybovali sa v týchto terénoch. Nemožno to však globalizovať a tvrdiť, že všetci neboli skúsení, pretože sme tam mali aj úmrtia veľmi skúsených horolezcov i skialpinistov,“ povedal Janiga.
Nedostatočné istenie
V ťažšom teréne bolo podľa jeho slov najčastejšou príčinou úmrtia nedostatočné istenie.
„Všeobecne sa vie, že aj majster tesár sa sekne, zakopnúť a padnúť môže aj veľmi skúsený človek, problémom však je, ak ten pád nie je dostatočne istený a pokračuje. Tým, že podmienky v horách neboli veľmi ideálne, bolo relatívne málo snehu, terén bol teda obnažený a nebol zakrytý snehovou prikrývkou, v dolných lokalitách a partiách stien boli veľké kamene. Pády v takýchto podmienkach sa končia devastačnými poraneniami, ktoré nie sú zlučiteľné so životom,“ vysvetlil riaditeľ HZS.
Najviac zranení končatín
Najviac úrazov v horskom teréne sa v minulom roku týkalo horných a dolných končatín, horskí záchranári zaznamenali 940 prípadov, najviac ich bolo v Nízkych Tatrách. Ľahších zranení bolo menej, a to 712.
„V priamom ohrození života sa nachádzalo 22 osôb a v potenciálnom ohrození až 74, čo sú vysoké čísla,“ zhodnotil Janiga.
Boli však aj také prípady, keď boli výjazdy zbytočné. Takýchto falošných prípadov je však podľa Janigu relatívne málo, práve preto, že zásahy sú spoplatnené.
„Zaznamenali sme aj zneužitie tiesňovej linky. Zavolali nás k úrazu, potom sme zistili, že telefonát bol lokalizovaný z intravilánu, teda nemohlo ísť o zásah v horách,“ dodal.
Neskoré túry
Problémom pre záchranárov sú v poslednom čase také volania, ktoré nie úplne presne dokážu popísať miesto, na ktorom sa zranený nachádza.
„Už niekoľko rokov pokračuje aj trend veľkého počtu pátracích akcií po ľuďoch, ktorí sa buď stratia, alebo uviaznu v ťažkom teréne a nevedia sa ani vrátiť, ani postupovať ďalej,“ povedal Janiga.
Podľa jeho slov je to hlavne spôsobené tým, že ľudia odchádzajú na túry relatívne neskoro a tma ich zastihne ešte počas nej.
„Ak nie sú dostatočne vybavení napríklad čelovými lampami, dobrou orientáciou, mapami, kompasom, je ťažké sa v teréne zorientovať a je s tým problém,“ pripomenul riaditeľ HZS.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
