Minulý rok ukončili vodohospodári trojročný projekt čistenia vodnej nádrže Ružín. Dnes je v nádrži opäť naplavený komunálny odpad.
MARGECANY. Od roku 2013 zastrešovala Správa povodia Hornádu a Bodvy Slovenského vodohospodárskeho podniku v Košiciach Pilotný projekt čistenia a zabezpečenia protipovodňovej funkcie vodnej nádrže Ružín.
Projekt trval do novembra 2015. Počas troch rokov vyzbierali 3-tisíc ton odpadu. Celkové náklady dosiahli viac ako 520-tisíc eur. Projekt finančne podporilo aj ministerstvo životného prostredia prostredníctvom Envirofondu.
Lídrom Margecany
Na projekte participovali aj samosprávy, v katastri ktorých sa Ružín nachádza. Líder v spolupráci medzi obcami a vodohospodármi bola obec Margecany.
„Našou devízou bolo, že Ružínsku priehradu sme čistili už dávno. Využívali sme projekty úradu práce, ktoré umožňovali zamestnávanie ľudí na deväť mesiacov. Tí boli určení aj na čistenie vodných tokov,“ hovorí starosta Margecian Igor Petrík (nez.).
Samotný projekt mal podľa starostu viacero pozitívnych aspektov. Tým hlavným bolo financovanie z iných pro-striedkov ako z rozpočtu obcí.
Náklady mimo obcí
Financovanie pokrývalo pracovnú silu, zvoz a likvidáciu vyzbieraného odpadu.
„Na dohodu bolo na pol úväzku zamestnaných 15 ľudí, ktorí pracovali od jari do neskorej jesene štyri hodiny denne. Mesačne vyzbierali odpad do siedmich až desiatich veľkokapacitných kontajnerov. Jeden kontajner stál zhruba 250 eur, čo, našťastie, nešlo na ťarchu obce. Bola by to pre nás finančná katastrofa,“ dodáva hlava obce.
[content type="avizo-clanok" id="8151744" url-type="sme-article" title="Prinášame aj fotogalériu" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/57/5747716/5747716.jpeg?rev=2"][/content]
Opäť plný smetí
To, že sa tri roky čistila priehrada, neznamená, že je bez odpadu. Vo vodnej nádrži sa opäť objavili naplavené smeti.
Do Ružína sa dostali počas vysokých prietokov Hornádu a Hnilca.
Odpad pravdepodobne pochádza z nelegálnych skládok, ktoré sa nachádzajú pri vodných tokoch v ich blízkosti.
„Zákon o odpadoch, žiaľ, jednoznačne hovorí, že za komunálny odpad, ktorý je neidentický alebo nemá známeho pôvodcu, zodpovedá obec, v katastri ktorej sa nachádza. Hoci nie sme majitelia Ružína, musíme sa o to starať. Likvidácia odpadu ide z našich prostriedkov,“ vraví starosta.
Odpad narastá
Ako možnú cestu vidí vplývanie na predstaviteľov samospráv na prítokoch Hornádu a Hnilca.
„Keď lepšie otvoríme oči, tak vidíme, kde sa čierne skládky tohto komunálneho odpadu nachádzajú, pri akých prítokoch a aké spoločenstvo sa pri tom zdržuje. Mali by sme si uvedomiť, že životná úroveň z roka na rok stúpa. Je to vidieť aj na tvorbe zmesového komunálneho odpadu, ktorá logicky narastá aj pri vodných tokoch. Projekt naznačil, že je možnosť sa s týmto problémom vysporiadať,“ dopĺňa.
Ďalšie projekty
Predstavou Petríka je vytvoriť projekty, ktoré by riešili za pomoci vlastných odstraňovanie čiernych skládok pri brehoch vodných tokov.
„Určite to nebude jednoduché. Štát sa ale musí na tomto finančne podieľať. Celú záležitosť je potrebné vidieť z globálneho hľadiska, pretože tento problém je celoslovenský a musíme ho riešiť. Verím, že príde čas, kedy prestane byť priehrada stokou alebo smetnou cestou. Nemôžeme si nechať devastovať prírodu. Vnímajme ju ako dar, ktorý máme a tak sa k nej aj musíme správať,“ uzatvára starosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
