Rodák zo Spišskej Novej Vsi JÁN PETRÍK (66) je autorom literatúry faktu, členom dobrovoľnej zložky Horskej služby pre oblasť Slovenský raj, pracuje v Spišskom dejepisnom spolku. Na svojom konte má 14 publikácií. V týchto dňoch vyšla na knižný trh publikácia Klauzy v Slovenskom raji, ktorej je zostavovateľom a spoluautorom.

Môžete sa predstaviť našim čitateľom?

„Pochádzam z rodiny rušňovodiča. Na strednej priemyselnej škole som začínal s organizovanou turistikou a horolezectvom. V roku 1972 som sa stal čakateľom Horskej služby (HS) v oblasti Slovenský raj. O rok neskôr som absolvoval základný kurz na Sliezskom dome vo Vysokých Tatrách. Po skúškach a zložení prísahy som sa stal riadnym členom HS. Ako jej člen som sa zúčastňoval na sprístupňovaní Prielomu Hornádu a údržbe tiesňav a roklín Raja, pomáhal som pri značkovaní, mal pohotovosť na základných staniciach. Zúčastnil som sa množstva záchranných a pátracích akcií v Slovenskom raji. Stal som sa horským vodcom v tomto národnom parku.“

Čo bolo dôvodom pre vznik knihy? Prečo práve publikácia o Klauzách?

„V Slovenskom raji som odslúžil 40 rokov a poznám ho veľmi dobre. Zaujímala ma nielen príroda, ale aj história národného parku. Na túto tému som napísal niekoľko kníh. Ako spomínam v úvode novej knihy, Slovenský raj má množstvo prírodných krás, medzi ktoré patria nesporne vodopády. Ak sú vodopády skvostami prírody, tajch v lokalite Klauzy je určite technickým zázrakom, veľmi citlivo zasadeným do okolitej prírody, ktorú dnes nevnímame ako dielo techniky či technicky nadaných ľudí, ale ako neoddeliteľnú súčasť tejto nádhernej lokality Slovenského raja. Už si len ťažko vieme predstaviť ako toto dielo zamestnávalo chlapov z blízkeho okolia, najmä zo Spišských Tomášoviec, Dediniek a Smižian. Klauzy živili aj drevorubačov z Podkarpatskej Rusi, ktorí tu sezónne prichádzali za chlebom. Vysoko oceňujem ich ekologický prístup k doprave dreva vyťaženého v okolí lokality Klauzy. Naši predkovia to dokázali len s koníkmi a splavom po niekoľkokilometrovej vodnej ceste bez jediného litra benzínu či nafty, bez znečistenia lesa a ovzdušia až na Smižiansku Mašu.“

Ako dlho sa kniha tvorila?

„Písal som ju skoro desať rokov. Najtenšie knihy sa píšu najťažšie. Zohnať čosi o vodnej nádrži Klauzy bolo nesmierne ťažké. V knihe je zaznamenané všetko, čo sa dalo zistiť zo štátnych archívov, archívu Lesov SR, horskej služby, z verejných a súkromných archívov a z rôznej literatúry a publikácií. Veľkú pomoc som našiel u milej lekárničky, ktorá mi prekladala maďarské listiny do slovenčiny. Musím poznamenať, že kniha mohla vyjsť len vďaka finančnej pomoci sponzorov. Ochotných ľudí, ktorí majú vzťah k prírode a najmä Slovenskému raju.“
Čo vyjadruje slovo klauzy? Prečo práve takéto pomenovanie tejto významnej historickej lokality?
„Význam slova pochádza z viacerých období ľudských dejín. Prvý význam je cirkevný. Už od stredoveku sa význam týchto slov používal pre označenie zvláštnej centrálnej sekcie budov religióznej komunity, ktorej úlohou bol spoločný život. Slovo claustrum reprezentuje kláštor ako celok, vrátane všetkých kláštorných jednotiek. Po celý stredovek ostalo claustrum špecifickým kláštorným alebo náboženským termínom. Pojem sa používal vo význame podobnom závore alebo kľúču, ktorý zabezpečuje bránu alebo dvere v zmysle závory. Teda uzavretý, bezpečný priestor. V nemčine slovo klausen označovalo pustovňu, samotu. Pre mníchov žijúcich v kláštoroch znamenali tieto slová odlúčenosť – samotu, duchovnú čistotu – klauzúru, zdržanlivosť, celu, askézu, meditáciu a podobne.“

Aký je ďalší význam?