Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostoly len na základe povolenia 26. zákonného článku – artikulu, vydaného Šopronským snemom r. 1681.
KEŽMAROK. Drevený artikulárny kostol je jednou z najväčších dominánt kráľovského mesta. Kežmarský kostol je jedným z piatich zachovaných kostolov svojho druhu nielen na území Slovenska, ale zrejme v celej strednej Európe.
Iba na predmestí
Cisára Leopolda a snem k postaveniu kostola donútilo povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol kežmarský rodák a majiteľ hradu Imrich Thököly. 26. artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste – akým bol aj Kežmarok – a po dva v každej župe.
Kostoly v mestách sa mohli postaviť len na predmestí na mieste, ktoré presne vyznačila kráľovská komisia.
Stavba sa musela postaviť výlučne na náklady evanjelickej cirkvi z najlacnejšieho stavebného materiálu. Takým stavebným materiálom bolo drevo a tým akoby sa predurčilo, že artikulárne kostoly budú drevené.
Potupné miesto pri hostinci
R. 1682 cisárska komisia určila Kežmarku pomerne potupné miesto na postavenie chrámu, a to hneď za mestskou Vyšnou bránou pri kamennom hostinci, postavenom ešte r. 1593.
K stavbe kostola sa však prikročilo až v r. 1687 po definitívnej porážke Thökölyho povstania.
Nie je známe, ako prvý artikulárny kostol, zasvätený sv. Trojici, vyzeral – je však pravdepodobné, že mal dnešný pôdorys a bol prízemný.
Predstavoval však len provizórium a nemohol pojať niekoľko tisíc protestantov z Kežmarku a okolia, ktorí už r. 1688 mali dvoch kňazov – nemeckého a slovenského.
Vybrali sa pre milodary
Dvaja kežmarskí mešťania Pavol Vitalis a Ján Michaelides sa teda vybrali r. 1688 na sever Európy s poverením vyberať milodary na stavbu dvoch kostolov – zvlášť pre Slovákov, zvlášť pre Nemcov, na stavbu fary a školy.
Mešťania navštívili územie dnešného Poľska, Východné Prusko, viaceré nemecké kniežatstvá, Sliezsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Švédsko i Dánsko a r. 1690 sa vrátili domov.
Zbierka však nesplnila očakávanie – predstavoval len 274 uhorských zlatých.
Vypukol mor
K plánovanej prestavbe však nedošlo, lebo začiatkom 18. storočia vypuklo v Uhorsku ďalšie neúspešné povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol František Rákóczi II. a vzápätí prišiel na mesto mor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
