Po prečítaní prvých správ o bombových útokoch v Bruseli mnou prebehli zimomriavky. Nechápavo som sa dívala na monitor. Podobne ako vlani v januári, keď som zhrozene čítala o teroristickom čine v Paríži.

Som človek, ktorý má rád život a ľudí rozdeľuje na tých s dobrými a zlými skutkami. Tento čin však nemožno nazvať zlým. Skôr ohavným.

Siahnuť na život bezbranného, nevinného človeka, ktorý netúži po smrti iných, predsa nie je víťazoslávne gesto, skôr hodné odsúdenia.

Svet je načisto chorý.

Dva výbuchy v hlavnom meste Európy na medzinárodnom letisku Zaventem a jeden v stanici metra Maelbeek si vyžiadali celkovo životy 31 civilistov a zranili 300 ďalších ľudí.

V nemocničnej starostlivosti ešte vo štvrtok minulého týždňa bolo stále 150 ľudí, 61 z nich odkázaných na intenzívnu starostlivosť. Štyri osoby ležali v kóme.

Pri týchto správach sa človeku tlačia do očí slzy. Ak mali teroristi vyvolať hrôzu a obavy, tak sa im to podarilo.

Utorkové udalosti v Bruseli nenechali asi nikoho chladným. Otvorene sa hovorí o globálnej hrozbe. Svet volá po zjednotení, aby čelil terorizmu.

Ak predstavitelia štátov na svete nenájdu spoločnú reč, stúpenci ideológie strachu a nenávisti nikdy neprestanú páchať zločiny na nevinných.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš