Korzár logo Korzár Spiš
Sobota, 18. september, 2021 | Meniny má EugéniaKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Pavel Ballo pomáhal vrátiť svište do Belianskych Tatier

Už detstve mal veľmi blízko k zvieratám. Svoj druhý domov našiel medzi tatranskými štítmi.

Paľo Ballo svoj život venoval svišťom. V Tatrách monitoruje ich hory, nakrúca filmy.Paľo Ballo svoj život venoval svišťom. V Tatrách monitoruje ich hory, nakrúca filmy. (Zdroj: archív P. B.)

Pavel Ballo sám o sebe so smiechom tvrdí, že je reinkarnovaným svišťom. Práve zhovorčiví spachtoši sa stali jeho najlepšími priateľmi. Aj vďaka jeho snahe sa ich domovom opätovne stali Belianske Tatry.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pán Ballo, viem o vás, že pochádzate z Bobrovca. Vyrastali ste s piatimi súrodencami, ako si na tieto časy spomínate?

„Áno, pochádzam spod Západných Tatier, štyria bratia a dve sestry. S bratmi sme neustále potajme chovali straky, vrany, ale aj dravce, pustovky, myšiakov, tiež výra skalného, ktorý pravdepodobne uletel nejakému poľovníkovi.“

SkryťVypnúť reklamu

Už od detstva vás teda lákala príroda a práca so zvieratkami. Ako to bolo s tým ukrytými, neodhalili vás rodičia?

„Výra mi otec objavil. Z chladničky sa často strácalo mäso a po vyučovaní som pre veľký apetít našej najväčšej sovy strieľal v blízkom JRD vrabce. Keď som ale skántril na blízkej fare sliepku, otec zobral výra do koša a zaviezli sme ho do Bojníc, do zoologickej záhrady, kde mi dali za vtáka voľný vstup na jeden rok. Pre veľkú vzdialenosť som túto možnosť ani raz nevyužil. (Smiech).

Vyštudovali ste zootechniku v Nitre. Blízke vám ale boli vždy nielen zvieratá ale aj hory, je tak?

„Hory mi do hlavy vštepil krstný otec Peter Trizna, ktorý položil základy organizovanej turistiky v Bobrovci. Dlhodobo bol aj chatárom, najprv na vysokohorskej chate v Medvedzom, po jej vyhorení v r. 1968 chatárčil na chate v Červenci. Bol som dokonca aj pri tom, keď vybral miesto na jej výstavbu. Pri táboráku som od neho s otvorenými ústami počúval povesti zo Západných Tatier. Asi ako 10-ročný chlapec som sa vybral na najvyšší vrch Banikov a to som záverečnú najstrmšiu časť v Parichvoste preškrabal mimo chodníka skratkou. Hory boli bez turistov. Jasné, že doma o ničom nevedeli. Vtedy som aj prvýkrát videl a počul pískať svišťa. Teraz si neviem predstaviť, že by sa tak malé dieťa vybralo do extrému na dvojtisícovku. Rodičia sa ich boja pustiť aj po asfaltke na chatu v Žiarskej doline, ktorá je plná turistov.“

SkryťVypnúť reklamu

Viem, že už ste na dôchodku, ale ešte prednedávnom ste pracovali na Správe Tatranského národného parku. Kedy a ako ste sa k ochrane prírody dostali?

„Potrebu chrániť prírodu som získal od svojho brata Milana, ktorý je profesionálny strážca v TANAP-e. Závidel som mu jeho prácu. Na starosti má okrem iného práve najzápadnejšie rozšírenie svišťov a kamzíkov. Aspoň cez víkendy a dovolenky som s ním meral cestičky, najradšej do alpínskeho stupňa medzi svišťov a kamzíkov. Najprv som pracoval v Slovenskom múzeu ochrany, potom vo Výskumnom ústave vo vysokohorskej biológie v Tatranskej Javorine. Tam ma navštívil riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko, s ktorým sme sa za 2 minúty dohodli, že patrím do praktickej ochrany prírody. Bolo treba urýchlene pracovať na záchrane svišťa v Belianskych Tatrách, kde bol posledný svišť vtedy videní v r. 2007. Pytliactvo po nežnej revolúcii spravilo svoje. Každý si po svojom vysvetľoval demokraciu. Kamzíkov v r. 1996 bolo spolu aj s poľskou stranou napočítaných len 196 jedincov. Teraz sú ich stavy sedemkrát väčšie. Od roku 2008 až doteraz neviem, čo je to dovolenka, voľný víkend. Rodina sa so mnou už o tom ani nerozpráva.“

SkryťVypnúť reklamu

Ja o vás viem, že malé, chlpaté svište sú akoby vašimi najlepšími kamarátmi. Čím vás práve svište fascinujú?

„Postupne, ako som býval pri svišťoch, po nociach strávených v bivakoch (pozn. red.: náhrada stanu) som rozmýšľal, že svišť je ako piate koleso u voza vedľa kamzíkov. Všade, kde sa písalo o TANAP-e dominoval obrázok kamzíka, aj v jeho znaku. Začal som presadzovať svišťa na odbornom fóre. Urobil som niekoľko filmov so svišťami. Publikoval som odborné a populárne články a pomohlo, svišť prerazil, a myslím si, že už je rovnocenným partnerom kamzíka. V televízii svišťa vidieť už aj v reklamách, seriáloch. Predtým o svišťoch vedeli skôr domáci, ktorí zháňali svištiu masť ako liek a vysokohorskí turisti.“

Momentálne nory svišťov zameriavate prostredníctvom GPS systému. Je to zrejme mravčia práca, však?

„Do alpínskeho stupňa, kde žijú svište, chodím naberať energiu. Cez pásmo lesa chodím hore, keď je ešte tma, z dôvodu, aby som bol pri svišťoch pri prvej rannej pastve. V lete musím byť na mieste okolo šiestej hodiny. Pomaly ako pribúdali v počítači tisícky bodov svištích nôr, nadšenie pribúdalo. Mapa svištej rodinky mi ukázala, ktorým smerom a cez aké sedlo svište komunikujú s najbližšou kolóniou napríklad na poľskej strane. Na GPS bolo tlačidlo enter nad svišťou norou stlačené už 24000-krát. Toľko mám zameraných nôr. Mravčia práca nie je ale len moje úsilie, ale aj dobrých kamarátov, ktorí obetovali svoj voľný čas. Sú to alpinisti, bratia Horvátovci.“

Až 24 000 nôr, to je poriadne veľké číslo. To ale ani zďaleka nie je rovnaké ako počty svišťov v Tatrách, však?

„Presne. To, že mám zameraných toľko nôr, neznamená, že je tak veľa svišťov. Jedna svištia rodina má 120 až 340 nôr. Je tam materská nora, kde svištia matka vychováva mláďatá, v zimnej nore pol roka hibernujú. Deväťdesiat percent nôr je bezpečnostných, únikových s dĺžkou okolo jedného metra. V Tatrách je asi 1200 jedincov svišťa vrchovského tatranského. Táto mravčia práca pomohla vykonať veľký zoologický počin, ukázala, na čo sa dajú použiť podrobne spracované digitálne mapy. Tie ukázali najhustejšie osídlené miesta svišťami v Západných Tatrách. Podľa nich sa potom do Belianskych Tatier odchytával svišť.“

Načítavam video...

Keď už sme pri tých Belianskych Tatrách, vám a vašim spolupracovníkom sa vydaril veľký úspech a to prinavrátenie svišťov do tejto lokality. Ako to tam teraz vyzerá?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte Korzar.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C42EK na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M42EK na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  7. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  2. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  5. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  6. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  9. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  10. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 945
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 5 721
  3. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 4 823
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 253
  5. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 3 257
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 372
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 211
  8. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 022
  9. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 888
  10. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 814
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Obsah ampulky sa musí vystrieknuť, ale mimo, aby bol dôkaz, že je prázdna, opisuje zdroj Korzára, ako sa to môže diať.

Lekárka: Robí sa to. Zisťovali sme ako.


a 2 ďalší 10 h
Termín začatia rekonštrukcie Slaneckej nepozná zatiaľ ani verejnosť a ani DPMK. Magistrát informoval Košičana o termíne od 4. októbra.

Primátor čaká s termínom na Remišovú.


10 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu