V obci neďaleko Kežmarku prišiel na svet Dávid Frölich. Človek, ktorý uskutočnil prvý známy horolezecký výstup vo Vysokých Tatrách.
POPRAD/ĽUBICA. Vysoké Tatry sú dennodenne plné turistov. Len málokto ale vie, že trend chodiť loziť do veľhôr odštartoval rodák z Ľubice Dávid Frölich.
Ako prvý podnikol horolezecký výstup v Tatrách. Preškriabal sa z jedného štítu na druhý, popasoval sa s hmlou a ako sám napísal, ocitol sa v nebi. V poslednú aprílovú nedeľu ubehne presne 368 rokov od jeho smrti.
Dávid sa narodil ako naj-mladší syn Margaréty Klemensovej a Jána Frölicha, rektora mestskej evanjelickej školy.
Jeho otec pôsobil v Ľubici, bol pedagógom a mal blízko k literatúre.
„Jeho kvality si všimlo aj blízke slobodné kráľovské mesto Kežmarok a po smrti kežmarského rektora Kunischa pozvali r. 1601 na uprázdnené miesto riaditeľa školy Jána Frölicha. Ten pozvanie prijal a presťahoval sa s rodinou do Kežmarku,“ uviedla Nora Baráthová, historička mesta Kežmarok.
Predčasne však umrel a tak sa jeho syn Dávid stal sirotou. Ujal sa ho kežmarský rodák Dávid Praetorius.
„Ostal jeho dobrodincom až do konca života,“ podotkla Baráthová.
Dávid študoval na kežmarskom gymnáziu. Veľa o ňom, ako o študentovi sa ale nezachovalo.
„Matrika študentov z tohto obdobia sa stratila počas druhej svetovej vojny,“ vysvetlila Baráthová.
Tajomstvo si vzal do hrobu
Dávida vždy fascinovali Tatry. Presne v júni 1615 sa tam spolu s dvomi svojimi spolužiakmi vybral.
„Výlet podrobne opísal, ale na ktorý končiar vyšiel, neuviedol. Išlo buď o Kežmarský, alebo Lomnický štít. Známe je iba to, že vykonal prvý známy horolezecký výstup v histórii dobývania Tatier,“ povedala Baráthová.
Dodnes sa teda nevie, ktorý z vrcholov vtedy zdolal.
Po zdolaní skalnej veže myslel, že je v cieli
Po Dávidovi ale ostal opis jeho prvého výstupu. Do Tatier sa vydal preto, lebo sa chcel spolu so svojimi spolužiakmi oboznámiť s výškou tohto pohoria.
„Keď som po veľkej námahe vystúpil na temeno prvej skalnej veže, myslel som si, že som dosiahol konečný cieľ, avšak iba vtedy sa vynoril ďalší, ešte vyšší skalný štít,“ opísal Dávid svoj zážitok.
Liezť po obrovských, voľne ležiacich balvanoch zrejme ani zďaleka nebolo jednoduché.
„Ak pútnik pohne jedným z nich z miesta a zhodí ho alebo skotúľa do doliny, strhne tento balvan tisíce ďalších s toľkým rachotom, že sa pútnik zľakne, akoby sa celý vrch váľal a chcel ho pod sebou pochovať,“ pokračoval Dávid.
Problémy narobila hmla
V nebezpečenstve života bol nútený preliezť niekoľko menších vrcholcov, z ktorých každý bol vyšší ako predošlý. Takmer uviazol vo veľmi hustej hmle.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
