Na dokončenie výstavby kostola, ktorý sa vypína pri vstupe do Kežmarku, prispeli aj veriaci. Zaistili si tak miesto v lavici.
KEŽMAROK. Ak príde do kráľovského mesta mohamedán myslí si, že vidí mešitu. Návštevníci z Izraela majú zase pred očami synagógu. Obyvatelia Kežmarku sa ale iba uškŕňajú. Vedia, že ide o kresťanský nový evanjelický kostol.
V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentatívnejšieho chrámu.
Drevený artikulárny kostol chátral a začal byť nebezpečný predovšetkým po statickej stránke.
Preto delegácia cirkvi navštívila r. 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Teofila Hansena, v tej dobe hlavného krajinského architekta a profesora architektúry na Akadémii vied a umení vo Viedni, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie, ako hovorí tradícia, boli pôvodne určené pre Orient.
Jeden projekt, rôzne prvky
Projekt zaujal svojou výnimočnosťou, nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci takzvaného eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne.
Traduje sa aj to, že dar Hansena bol podmienený uskutočnením výstavby kostola, čo známi „skúpi Spišiaci” prijali s radosťou.
Jedinečnosť projektu Kežmarčanov zaujala, zrejme boli presvedčení, že podobná stavba sa nenájde v celej strednej Európe.
Možno netušili, že kostol veľmi podobného vzhľadu (ale bez veže a kupoly) stojí od r. 1849 v Gumpendorfe – v časti Viedne.
Projektoval ho profesor architektúry Ľudovít Förster, pričom mu asistoval jeho zať – Teofil Hansen. V r. 1898 sa v Jeruzaleme postavil podobný luteránsky Kostol Spasiteľa.
Neboli peniaze, stavba sa odložila na jedenásť rokov
Slávnostný výkop na pozemku, ktorý mesto Kežmarok darovalo evanjelickej cirkvi, v minulosti na tomto mieste bola vodná priekopa pred mestským opevnením, sa konal r. 1872 a v nasledujúcom roku sa položil základný kameň.
Práce pokračovali veľmi rýchlo a už r. 1880 bol kostol zastrešený.
Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na neuveriteľných jedenásť rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až 2. decembra 1894.
Za príspevok zaistené miesto v lavici
Peniaze na dokončenie kostola sa hľadali po celej strednej Európe, pre tento účel vydal miestny farár, duša celej stavby, Štefan Linberger knižku o drevenom kostole a veriaci si už dopredu kúpou zaisťovali čo najlepšie miesta v laviciach, tabuľky s ich menami sa zachovali dodnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
