Stromčeky tatranským lesníkom pomáhajú sadiť aj Japonci

VYSOKÉ TATRY. V Bielovodskej doline vo Vysokých Tatrách v piatok lesníkom so sadením stromčekov pomáhali aj dobrovoľníci, medzi ktorými sú aj Japonci.

„Ide o dobrovoľnícku akciu súkromnej spoločnosti, ktorej materská organizácia má sídlo v Japonsku, spolu so zamestnancami, z ktorých piati sú Japonci, sa do akcie zapojili aj ich rodinní príslušníci,“ povedala Lenka Burdová, koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP).

Podľa jej slov v piatok mali pomôcť vysadiť približne 550 až 600 sadeníc, v doline sa vysádza buk.

Nejde o jedinú skupinu dobrovoľníkov, počas jarnej výsadby ich prichádza pomôcť lesníkom niekoľko.

Vysádzanie stromčekov predstavuje súčasť opatrení v rámci obnovy kalamitného územia.

„V tomto roku na ploche približne 170 hektárov plánujeme vysadiť 365-tisíc sadeníc. K osemnástemu aprílu sme vysadili takmer 150-tisíc sadeníc na ploche dosahujúcej 75 hektárov,“ uviedol Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP.

Nedávny sneh stromčekom neublížil

Práve jar je totiž podľa odborníkov pre dostatočné množstvo vlahy najvhodnejším obdobím na zalesňovanie.

Ani nedávne snehové zrážky doteraz vysadeným mladým stromčekom neublížili.

„Sneh je pre ne prínosom, dostatočne zavlaží pôdu a stromčekom sa tak po roztopení snehu bude oveľa viac dariť,“ povedala Burdová.

Lesníci pravidelne na jar začínajú so sezónnymi prácami v lese, spomedzi ktorých je podľa nich najdôležitejšia práve obnova kalamitného územia ako dôležitý prvok revitalizácie.

Prednosť dostáva smrekovec

Ako informovala Burdová, v drevinovom zložení bude aj v tomto roku, vzhľadom na vyššiu nadmorskú výšku, v ktorej sa obnovované územia nachádzajú, prevládať smrek, smrekovec, jedľa a borovica a z listnatých drevín buk, javor, jaseň, jelša a brest.

„Smrekovec opadavý sa stal pre svoje vlastnosti, najmä pre kolovitý koreňový systém a obľúbenosť veterných stanovíšť, významnou drevinou v obnovovanom, vetrom a lykožrútom poškodenom území Tatranského národného parku,“ vysvetlila.

V umelej obnove má smrekovec najvyššie, až 32-percentné zastúpenie. Snahou Štátnych lesov TANAP je podľa Burdovej v lesných porastoch v predstihu vypestovať stabilizačné prvky proti silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín, ktoré vyhovujú konkrétnym ekologickým podmienkam.

Podľa Pavla Fabiana sa lesníci snažia pestovať lesy, ktoré by sa svojou štruktúrou približovali k pôvodným prirodzeným lesom.

„Je potrebné doplniť, že bezzásahového územia sa revitalizácia kalamitného územia umelou obnovou netýka,“ dodala Burdová.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:V Tatrách sadia na kalamitné územia najviac smrekovecČítajte