Priváža si so sebou kvalitný osobný rekord v polmaratóne.
ŠTRBA. Tomáš Gemza, 28-ročný obyvateľ Štrby, reprezentujúci športový klub Štrba i Šport Rysy Poprad, študent posledného ročníka magisterského štúdia telovýchovy v Banskej Bystrici. Po návrate pod Tatry sme mu položili niekoľko otázok.
Aký je presný názov pretekov, ktoré si absolvoval?
„Preteky sa volajú Vitality halfmarathon Reading.“
Aký profil mala trať?
„Povrch trate bol členitý, nachádzalo sa tam viac miernych stúpaní a klesaní.“
Už si tu v minulosti štartoval?
„Na týchto pretekoch som sa zúčastnil už pred 4 rokmi. Veľmi sa mi tu páčilo. Zažil som elektrizujúci pocit, počas celej 21 km dlhej trate stáli po oboch stranách cesty ľudia, ktorí súťažiacich neustále povzbudzovali.“
Aká bola organizácia pretekov pri takom obrovskom počte bežcov?
„Organizátori na štarte usporiadali bežcov podľa výkonnosti do jednotlivých koridorov.“
Akú taktiku si zvolil? Bežal si v skupine či sám?
„Od štartu som bežal svojím tempom. Spoliehal som sa iba sám na seba, presnejšie na to, čo som mal natrénované a ako som sa v momentálnej chvíli cítil.“
Ako ovplyvnila atmosféra tvoj beh?
„Atmosféra na trati bola skvelá. Popri celej dĺžke trate stáli ľudia, tlieskali, kričali, trúbili. V samotnom centre mesta sa nachádzalo ešte viac ľudí, pretože tam boli aj zvedaví turisti. Stalo sa mi dokonca, že z davu vybehol malý chlapec a kričal: „Tomas go!“ To ma veľmi potešilo.“
Stačil si v takejto atmosfére vnímať i medzičasy a rýchlosť tvojho behu?
„Tempo po štarte bolo veľmi rýchle. Celá atmosféra bola taká úžasná, že som nestačil ani sledovať hodinky. Po prvý raz som sa na ne pozrel až po ubehnutí troch kilometrov. Jednotlivé kilometre mi ubiehali veľmi rýchlo, cítil som ľahkosť v nohách. Približne po 7 km som predbehol bežca – vodiča, ktorý udával tempo na čas 1:20 hod. V tej chvíli som si uvedomil, že to bol môj sen pred štartom a teraz ho mám na dosah ruky. Stačí, ak nezvoľním tempo a výsledný čas môže byť podľa môjho želania. Začal som postupne predbiehať viacerých bežcov, najmä v úsekoch, kde bolo mierne stúpanie. Záverečný úsek som doslova prefrčal. Týmto spôsobom som dobehol do cieľa s výsledným časom 1:18 hod.“
Bežal na tomto polmaratóne ešte nejaký pretekár zo Slovenska?
„O nikom som nevedel, ani som nikoho nestretol.“
Kto ťa sprevádzal na tomto podujatí?
„Na súťaž som cestoval s mojou sestrou. Bývali sme u našich známych. Plne ma podporovali a počas pretekov ma prišli pozrieť a povzbudiť.“
Ako si sa na túto súťaž pripravoval? Na žiadnom zo zimných či jarných behov v regióne, ani na východnom Slovensku, ťa bežeckí fanúšikovia nevideli.
„Na tento polmaratón som sa špeciálne pripravoval od konca októbra. Trénoval som sám, pretože na taký spôsob prípravy by som nikoho nedokázal nahovoriť. Počas celej zimy mi zdravie slúžilo a tak som nevynechal žiadny tréning. Absolvoval som ho bez ohľadu na počasie, či snežilo, mrzlo, fučalo, pršalo. Bol som spokojný sám so sebou, že som urobil, čo som mohol. Počas tejto tréningovej prípravy som vôbec nikde nepretekal, zameral som sa iba na tento polmaratón.“
Kde ťa môžu uvidieť najbližšie športoví fanúšikovia?
„Momentálne sa nechystám na žiadne preteky. Moja aktuálna priorita je ukončenie vysokoškolského štúdia. Trénovať popri všetkých povinnostiach síce stíham, ale bežecké preteky musia ísť teraz bokom.“
Chcel by si v závere niekomu niečo odkázať?
„Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí mi držali palce a podporovali ma.“
Autor: db
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
