VYSOKÉ TATRY. V nedeľu 15. mája uplynie 55 rokov úmrtia významného horolezca, horského vodcu a chatára Štefana Zamkovského.
Majestátnym Vysokým Tatrám obetoval celý život. V Malej Studenej doline, na križovatke viacerých frekventovaných tatranských turistických trás, postavil známu Zamkovského chatu, nesúcu jeho meno.
Tú mu však po roku 1948 predstavitelia totalitného režimu zobrali a premenovali na chatu kapitána Nálepku.
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 bola Zamkovského chata vrátená v reštitúcii jeho potomkom.
V Tatrách najskôr ako nosič
Štefan Zamkovský sa narodil 25. decembra 1907 v Levoči ako najmladší z piatich súrodencov.
Vo veku, keď sa jeho vrstovníci ešte bavili detskými hrami, on sa s potešením túlal po okolí svojho rodiska. Vyučil sa fotografom, touto profesiou sa ale nikdy neživil.
Keďže ho odmalička lákali hory, vydal sa do malebných Vysokých Tatier.
Spočiatku si zarábal ako vysokohorský nosič pre Zbojnícku a Téryho chatu. Svoju prácu vykonával poctivo, bez ohľadu na námahu či počasie.
Vďaka spoľahlivosti a organizačným schopnostiam, ktoré opakovane preukázal, sa v roku 1934 stal horským vodcom prvej triedy a v roku 1936 nájomcom Téryho chaty.
Vyslúžil si povesť spoľahlivého spoločníka, ktorému bolo vodenie po horách nielen záľubou, ale aj sebarealizáciou.
Zamkovský bol jedným z najúspešnejších vodcov športových horolezcov vo Vysokých Tatrách.
V rokoch 1929 až 1938 vykonal okolo 30 zväčša mimoriadne náročných prvovýstupov. Bol zároveň lyžiarom a lyžiarskym trénerom.
Zamkovského chata. Foto: TASR
Postavil chatu, komunisti mu ju vzali
V rokoch 1942 až 1943 si Štefan Zamkovský splnil svoj veľký sen. Spoločne s manželkou Ľudmilou a s pomocou dobrých priateľov postavil horskú chatu v ústí Malej Studenej doliny na hornej hranici lesa vo výške 1 475 metrov nad morom.
Chata bola plne sprevádzkovaná v roku 1944 a vždy v nej bolo živo.
V časoch druhej svetovej vojny v nej našlo útočisko aj viacero prenasledovaných Židov či rodiny partizánov.
Zamkovský tam žil aj s rodinou až do nástupu komunistov k moci. Tí mu chatu zoštátnili a v roku 1951 premenovali na chatu kpt. Nálepku.
V roku 1952 musel Štefan Zamkovský odísť na neďalekú Bilíkovu chatu a neskôr úplne opustiť milované Tatry. Bol totiž označený za kapitalistu, teda triedneho nepriateľa.
Svoj život Štefan Zamkovský dožil 15. mája 1961 v Banskej Štiavnici, kde je aj pochovaný.
Po Nežnej revolúcii (1989) Zamkovského chatu v reštitúcii vrátili jeho potomkom.
Štefan Zamkovský dostal in memoriam strieborný odznak vodcu I. triedy Horskej služby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš