Škola zanikla, spomienky národných učiteľov zostali

V Kežmarku fungovala iba desať rokov, študoval na nej aj otec prezidenta Andrea Kisku.

Svoje tváre si už síce nepamätali, ale mená ostali vryté hlboko v pamäti. Uplynulú stredu si v Poprade na svoje školské časy zaspomínali žiaci bývalej Pedagogickej školy pre vzdelanie národných učiteľov, ktorá fungovala v Kežmarku iba desať rokov a študoval v nej aj otec prezidenta Andrea Kisku.

POPRAD. Iba málokto vie, že v Kežmarku existovala Pedagogická škola pre vzdelanie učiteľov národných škôl.

Fungovať začala v päťdesiatych rokoch, o desať rokov ju ale zatvorili.

Po skončení školy sa všetci jej absolventi rozutekali rozdávať svoje vedomosti žiakom do rôznych kútov Slovenska, aj kvôli umiestenkám.

Škola sídlila v budove terajšieho Gymnázia Pavla Orságha Hviezdoslava.

„Zavreli ju, aj keď bola na vysokej úrovni. Mali sme vynikajúcich profesorov, cvičnú školu, v ktorej sme učili, boli sme vynikajúco pripravení pre prax. Zišli sme sa tu tri triedy, ktoré sme maturovali v šesťdesiatom roku,“ povedal Július Alcnauer, dnes už osemdesiatročný absolvent školy a organizátor stretnutia.

V škole sa snažili teóriu pretaviť do praktického života.

„Vedúcich mladším študentom robili starší, profesori nás iba párkrát prišli skontrolovať, viedli nás k samostatnosti,“ vysvetlil Alcnauer.

Podmienky ale boli často dosť tvrdé. Kto chcel učiť, jednoducho musel vedieť všetko. V treťom ročníku študenti boli klasifikovaní zo 16 predmetov a všetky boli povinné.

„Boli tam krúžky, spevácky zbor na vysokej úrovni, ľudový súbor, literárny krúžok viedla mama spisovateľky Nory Baráthovej,“ pokračoval.

Z učiteľov sa zápal pre poslanie vytráca

Po opustení brán školy sa teda absolventi nestratili, práve naopak, dokázali, že sa veľmi rýchlo vedia zaradiť do pracovnej činnosti.

„Boli sme oddaní, zapálení pre to, že sme učitelia, tá hrdosť bola v nás. Dnes sa tá myšlienka vytráca. Dnes sú už „iba“ učitelia,“ povedal ďalší absolvent školy Andrej Zajac, ktorý kvôli umiestenke odišiel učiť do Čiernej nad Tisou.

Keď bol ešte žiak, na škole pôsobil aj ako primáš ľudovej hudby. „Problém bol s učiteľským zborom. Niekto bol za, niekto proti tomu, lebo ráno, keď sme prišli do školy, mali sme oči ako pomlčky, po večeroch sme predsa chodili hrávať,“ spomenul si.

Zajac: Ak by dievča otehotnelo, vyhodili by ju

Ako povedali bývalí študenti, aj keď to na škole nebolo vždy ľahké, považovali ju aj za svoj druhý domov.

„Pamätám sa, že doma sme mali problém dostať sa k teplej vode, takže sme sa chodili umývať do školy,“ zasmial sa Alcnauer.

Študenti si neoddýchli ani cez leto. Vtedy prišla na rad verejno-prospešná činnosť. „Chodili sme na žatevné brigády, do Tatier vysádzať stromčeky,“ povedal Zajac.

Aj oni sa ako študenti však pasovali s pubertou. „Vždy bolo ale všetko v rámci slušnosti. Niekedy, keď chlapec pobozkal dievča, to bolo finále, nepamätám si na to, že by do školy chodili dievčatá v druhom stave, ak by sa tak stalo, vyhodili by ich, cigaretový dym sme tiež mohli iba do rukáva púšťať,“ zasmial sa Zajac.

Školu navštevoval aj prezidentov otec

Na spomienkové stretnutie po šesťdesiatich rokoch prišlo tridsaťštyri absolventov z troch tried.

„Žiaľ, mnohí už nežijú, boli sme chlapčenská trieda, máme najvyššiu úmrtnosť, až 17 mŕtvych spolužiakov z 31. Mali sme osem dievčat, ale ani jedna z nich neprišla,“ povedal Alcnauer.

Ako dodal, na škole s nimi študoval aj otec prezidenta Andrea Kisku. „Poznám ho z internátu, dnes sme ho ale nepozývali, pretože on maturoval, myslím, o rok skôr,“ vysvetlil organizátor.

O škole

Pedagogická škola pre vzdelanie učiteľov národných škôl fungovala v Kežmarku od roku 1950.

Plných desať rokov pripravovala budúcich učiteľov.

Na škole zmaturovalo celkom 551 študentov, z toho 149 chlapcov a 402 dievčat.

Po skončení tejto školy istý počet absolventov pokračoval v štúdiu na vysokej škole pedagogického zamerania, no väčšina nastupovala na umiestenku ako učitelia na školy v okresoch Kežmarok, Poprad, Spišská Nová Ves a iných.

Často išlo o málotriedne školy alebo školy s väčším počtom Rómov.

V septembri 2015 na budove terajšieho Gymnázia Pavla Orságha Hviezdoslava osadili pamätnú tabuľu, ktorá má byť spomienkou na existenciu školy.