KATARÍNA VANDRÁKOVÁ (25) zo Spišskej Novej Vsi sa už vyše štyri roky vo voľnom čase venuje pomoci psom bez domova. Za toto obdobie ako dobrovoľníčka v útulku spoznala množstvo osudov štvornohých priateľov. Jej poslaním je dať šancu na nový domov všetkým opusteným a nechceným psom.

Predstavte sa nám v súvislosti so psíkmi a útulkom, v ktorom s oduševnením pomáhate.

„Vyše štyri roky sa v rámci svojho voľného času venujem pomoci psíkom bez domova. Okolo 90 percent predstavujú psi z karanténnej stanice zo Spišskej Novej Vsi. Zvyšné sú rôzne prípady z okolia. Ak ma niekto osloví s prosbou o pomoc alebo prípady, ktoré ako ja hovorím, si sama privolám, keďže už aj v každej prázdnej, pohodenej škatuli pri ceste vidím psa.“ (smiech).

Ako by ste charakterizovali najlepšieho priateľa človeka?

„Tu by som si pomohla citátom od neznámeho autora: Pes nie je zviera, pes je priateľ. Pes má krásu bez ješitnosti, silu bez krutosti, a ľudské cnosti bez ľudských chýb.“

Aké psy sa ocitnú v útulku? Nie všetky prípady končia zrejme s dobrým koncom a nájde sa nový majiteľ.

„V dnešnej dobe už dávno neplatí, že v útulku nájdete len „krížence“. Do útulku sa dostávajú naozaj rôzne plemená psov. Veľké, malé, zdravé aj choré a často bohužiaľ aj týrané. Vždy však platí jedno, a v tomto sa náš národ, bohužiaľ, asi nikdy nezmení, že si ľudia vyberajú psov podľa výzoru. Keďže to takto funguje aj v medziľudských vzťahoch, niet sa čomu čudovať. Dajte na internet pekného psa a celý deň vám bude zvoniť telefón. Zastávam názor, že každý prípad sa skôr či neskôr musí skončiť šťastne (ak teda nehovoríme o chorých psíkoch, kde už nepomôže ani veľké chcenie). Sú psíky, ktorým sa nájde domov za pár dní, týždňov, niektoré musia počkať pár mesiacov a iné aj roky. Minule som takto hľadala domov psíkovi takmer trištvrte roka. Za celý ten čas ani jeden jediný záujemca. Pritom išlo o fantastického psíka s krásnou dušičkou. Problém bol ten, že nebol ani malý ani veľký, bol to obyčajný čierny pes, pre množstvo ľudí absolútne nezaujímavý. Moja známa si psíka veľmi obľúbila. Vlastne všetci, čo s ním prišli do kontaktu. No na nej bolo vidieť, že už sa začína báť, čo s ním bude. Snažila som sa ju upokojiť slovami, že na dobré sa vždy dlho čaká. Dnes má psík fantastickú rodinu, do ktorej by som sa pokojne adoptovala aj ja sama (smiech).“

Kde všade našli svoju novú rodinu psíky z útulku?

„Psíky, ktoré opustili brány karanténnej stanice, vďaka mojej práci skončia rôzne. Väčšina je samozrejme na Slovensku. Z tých zahraničných mám adopcie v Rakúsku, Nemecku či v Česku, tam je ich najviac spomedzi zahraničných. Česi sú v tejto oblasti citlivejší, húževnatejší a povedala by som, že na úkor psíkov dokážu obetovať oveľa väčšiu časť svojho osobného komfortu ako Slováci. Nech riešim akýkoľvek prípad, ponuka na dočasnú opateru príde ako prvá vždy spoza hraníc. Práve od nich, pritom sami majú s nechcenými psíkmi dosť problémov. Najväčšiu radosť však mám, ak môžem pracovať s ľuďmi z nášho mesta a okolia. Tieto adopcie sú pre mňa aj s odstupom času krásnym pripomenutím v momentoch, keď si kráčam ulicou alebo idem v aute plná každodenných starostí a zrazu vidím ako oproti po chodníku ide jeden z mojich bývalých zverencov so svojím majiteľom, šťastný a spokojný. Rada udržiavam s ľuďmi kontakt aj po adopcii. Je to vlastne aj jedna z adopčných podmienok. Mám na mysli kontakt nenútený, priateľský, keď sa ľudia sami ozvú a pochvália ako sa im so psíkom darí, čo nové zažili, čo naučili, aké pokroky urobili, pošlú množstvo fotiek prípadne požiadajú o radu. Snažím sa pomôcť vždy, ak je to v mojich silách. Veľmi si vážim všetkých nových majiteľov, ktorí našli vo svojom srdci miesto pre našich psíkov. Osobitne by som chcela poďakovať Novovešťanom, ktorí sa rozhodli pre adopciu od nás. Nie vždy máme psíka podľa predstáv na počkanie, no skôr či neskôr sa nejaký určite nájde.“

Často sa stretávate s týranými psami? Čo si myslíte, čo sa skrýva za trápením zvieraťa?